Naši prezidenti

„Zober si napríklad prezidentský úrad. Američania sú hrdí na všetkých svojich prezidentov v histórii, bez ohľadu na historické udalosti, ktorým museli čeliť, respektíve ktoré sami vyvolali. Zober si takého Nixona. Po afére Watergate musel odstúpiť, napriek tomu sa aj k nemu Američania hlásia. Sebavedomý štát vznikne len vtedy, keď sa bude hlásiť k svojim dejinám a učiť sa z nich. Pretože história tvorí základy nášho dnešného jestvovania,“ dodal otec.Zoberme si len históriu od vzniku Československej republiky v roku 1918 a doterajších česko(slovenských) prezidentov. Masaryk, Beneš, Hácha, Tiso, Beneš, Gottwald, Zápotocký, Novotný, Svoboda, Husák, Havel, Kováč, Schuster, Gašparovič. Každý z nich viedol (a pán prezident Gašparovič momentálne vedie) Československú a Slovenskú republiku v odlišných časových periódach. Každý z nich musel čeliť iným dejinným výzvam. Prvý bol na čele novej, mladej republiky po rozpade Rakúsko-Uhorska. Druhý mal neľahkú úlohu nastúpiť po prvom, ktorý sa stal už za svojho života „tatíčkom“. Ďalší sa dostal na čelo štátu v čase vrcholiaceho nemeckého tlaku na republiku. Iný viedol už samostatné Slovensko v čase druhej svetovej vojny, kedy všade naokolo zúrilo vojnové peklo. Po nej sa na prezidentský úrad v obnovenej Československej republike na pár rokov vrátil Beneš, po ktorom nasledovali komunistickí prezidenti. A po nich ten, ktorý bol počas socializmu často vo väzení. Po rozdelení republiky prišli ďalší prezidenti...Možno povedať, že niektorý z prezidentov vyslovene prepadol? Zaslúži si niektorý z nich zabudnutie na smetisku dejín?Myslím, že by sme nemali zabúdať ani na jedného zo spomenutých prezidentov. Pretože len ten štát, ktorý rešpektuje svoju minulosť a je ochotný sa z nej učiť, má šancu postúpiť vo svojom vývoji ďalej.