Tí dvaja páni si veru na spomenutú osobu obdivné hodnú chvíľu vymieňali. Vracali si loptičku a ubezpečovali sa tak navzájom o pravdivosti svojich tvrdení...- Že sa opil? Tí ľudia, jeho voliči, to od neho možno čakali. - Aj tak robí fasa veci. Pobočníka si spraví z černocha. Aj peknú frajerku, či ženu má. Koľko má tá jeho žena, 25? Klobúk dolu!- Je dobré, že je opäť šéfom národniarov. Program postavil na nohy, zaviedol disciplínu. Veľká škoda, že nedá viac ako pätnásť.- No ale takých osem, to teda je minimum, čo dá. - Máš v niečom pravdu. Treba ho aj do parlamentu, lebo ten parlament nie je schopný sebareflexie. Jediný Jano je schopný postaviť sa za ten rečnícky pult a na plnú hubu povedať všetkým, čo si myslí. Áno, možno by sa tie veci dali povedať aj noblesnejším spôsobom. Ale nech je, aký je, vie to využiť. Povie si vždy svoje, na plné ústa, a ide domov. V pohode.- Najlepší je v Site, vtedy to je neuveriteľné. Absolútny kabaret. Nerobí formu, aj keď si ostatní pred kamerami vykajú, on tyká. - Toť posledne bol s Puškárovou na Telo. Naštrnganý, perfektne oblečený. Puškárová sa ho aj snažila vytočiť. Všimol si si, ako elegantne ju odzbrojil? Vy ste šarmantná dáma, čo to na mňa skúšate? A naraz nevedela, čo mu na to povedať.- Ktorý z tých všetkých politických pusipajtášov si to môže dovoliť takto podať? Respektíve vie takto nonšalantne odpovedať? On je taký neotesaný slovenský Berlusconi...Berlusconim rozvíjanú tému aj uzavreli...Nechcem teraz pred voľbami hodnotiť žiadneho politika ani stranu, ani ich kroky. Ani nie som členom či sympatizantom onej strany. Tento (neplánovane) zachytený rozhovor však predstavuje takú malú sociologickú sondu do nálad slovenskej spoločnosti. Ono hovorí sa, že najpresnejšie sa tie nálady obyčajných ľudí zisťujú v kaviarňach, krčmách, obchodoch, jednoducho tam „dolu“. Pri tom stole povedľa mňa dnes šéf národniarov teda bodoval...
On je taký neotesaný Berlusconi
Proti gustu žiaden dišputát. To, čo niekomu nesedí, niekto druhý kvituje. Dupľovane to platí o krokoch politikov. Ponúkam voľný prepis rozhovoru dvoch pánov v jednej nemenovanej bratislavskej kaviarni. Debatu dvoch podotýkam (možno nielen) na pohľad distingvovaných asi päťdesiatročných pánov, asi aj spoločenský dobre postavených (ako naznačovali v rozhovore, v ktorom prešli takmer všetky politické strany a aj európske štáty), som nemohol nezachytiť. Strašne hlasno rozprávali, nedalo sa nepočuť. A pre mňa prekvapivo, veľmi dlho pritom velebili šéfa národniarov...