Béla u mňa za tie roky bodoval aj na charizmatickej čiare. Charizmu v mojom poňatí vnímam ako dar osloviť ľudí. Získať si ich na svoju stranu. A tých, čo si nezískame, rešpektovať. S charizmatickým človekom nemusí každý súhlasiť. Ale rešpektovať ho, to áno.Bélu som väčšinou rešpektoval. Pála nie. Pálovi jednoducho neverím. Rozprával som sa v nedeľu s niekoľkými známymi maďarskej národnosti v Šamoríne, kde žijem. Prekvapilo ich Pálovo zvolenie. Zdalo sa mi, že aj oni veria Bélovi viac ako Pálovi. Síce nezdôrazňovali údajné klamstvá Pála ako prostriedok na cestu k moci. Ale Bélu berú viac nielen ako politika, ale aj ako obyčajného človeka. Chlapa odvedľa, s ktorým by si vyšli kľudne aj na pivo.Včera som Bélu zazrel na slovenskej svätej omši. Možno to bola náhoda, ale na Kvetnú nedeľu, deň po tom ako stratil predsednícku stoličku v SMK, som v tom videl aj istý symbolický význam. Akoby chcel ukázať, že bol síce šéfom slovenských Maďarov, ale zaujímal ho aj názor Slovákov.Úprimný úsmev a charizma dokážu zázraky. Béla bude chýbať...
Úsmev a charizma politika
Kto sa dokáže usmiať, ľahšie si získava srdcia ľudí. Béla ten úprimný úsmev dostal do kolísky od sudičiek. A bodoval ním nielen vo vlastnej strane, ale aj medzi Slovákmi. Paradoxne, aj to bol jeden argument proti nemu na sneme. Slováci ťa nemajú čo mať radi! A tak vyhral Pál. Tiež sa občas usmieva. Ten úsmev ale na mňa nepôsobí zďaleka tak úprimne ako u Bélu.