V ten deň ma práca zaviala do Žiliny, kde ma čakalo pracovné stretnutie. Keďže autom som sa nedostal na parkovisko subjektu, v ktorom ma čakalo rokovanie, môjho tátoša som odparkoval normálne na ulici. A čo by slušný vodič rešpektujúci pravidlá nielen cestnej premávky, ale aj parkovania, zakúpil som parkovací lístok. Na hodinu, vediac, že to je už aj s rezervou maximálna hranica, po ktorú sa na spomenutom stretnutí zdržím.Lenže – zdržal som sa o cca 12 minút dlhšie. Čo miestna mestská polícia jastrabím okom stihla zaznamenať, pretože moje auto ma privítalo s prilepenou papučou na ľavom zadnom kolese!„Vaše auto je zaistené, vo vlastnom záujme kontaktujte Mestskú políciu Žilina,“ nejak tak znel nápis na nálepke, ktorú mi dali na okno auta.Volám nasr...na políciu. „Dobrý deň, mám papuču, prídete mi ju vyzuť?“ informujem nevrlý hlas na druhom konci linky. Pravda, ja som teda tiež vrlý dvakrát nebol. „To je tu tak, oni aj za päť minút dávajú papuču!“ pokúša sa ma utešiť milý starší pán prechádzajúci okolo.„To tu je všetko v takom poriadku, že jediný problém, s ktorým sa mestská polícia pasuje, sú vodiči prekračujúci o pár minút čas povolený na parkovanie?“ pýtam sa.„Ale čoby, je tu bordel. Ale toto sú rýchlo vyinkasované peniaze,“ odpovedá so mnou súcitiaci pán.Po asi 10 minútach (neskutočne sa to vlieklo, ponáhľal som sa pritom na ďalšie stretnutie do Popradu) prichádza polícia.„Viete, akého priestupku ste sa dopustili?“ pýta sa trochu nelogicky policajt. Veď preboha keď mám papuču a auto stálo, ničoho iného okrem parkovania som sa s autom nedopustil.„Viem, toho, že som si kúpil lístok na parkovanie a ani nie o pätnásť minút som prišiel neskôr,“ odpovedám ja zase trošku ironicky.„To nás nezaujíma, predpis je predpis. Máme nadriadených, ktorých nariadenia musíme dodržiavať,“ odpovedá policajt mechanicky. Ale musím povedať, že je aspoň slušný a trošku so mnou cíti (aspoň sa mi to zdá).„Pán policajt, a to naozaj tak striktne dodržiavate všetky predpisy a nariadenia v meste? To naozaj Vám tak záleží na tom chytiť vodiča, ktorý si lístok kúpil? Nemôžete mať v nariadeniach aj nejaký tolerančný patent, že by sa meškanie povedzme do 30 minút ešte bralo? Veď kto si vie presne naplánovať, koľko sa kde zdrží? A to by ste tak konali aj v opačnom prípade, keď by som odišiel skôr? Vrátili by ste mi peniaze, o ktoré som parkovanie preplatil? A vôbec – veď keby som chcel mesto okradnúť na parkovnom, tak si predsa lístok vôbec nekúpim!!!“ som sám so sebou spokojný, ako mi ide moja obhajoba.Policat je po tejto mojej reči už skoro milší ako moja polovička.„Viete, inak sme konať nemohli. Je nám to ľúto, viete, že toto sa stáva aj pred nemocnicou, keď sa ľudia zdržia na vyšetrení a nájdu auto s papučou. Keby ste nás chytili aspoň vtedy, keď sme Vám tú papuču dávali. Ospravedlňujem sa, ale teraz, keď je to už nahlásené, s tým už nemôžem nič robiť. Ale aspoň Vám dám najmenšiu možnú pokutu 500 korún. Normálne je za papuču bloková pokuta dvetisíc,“ dodáva, dúfajúc, že už budem spokojný.No čo iné mi zostáva, nocovať, ani stráviť deň pod Dubňom som si nemohol dovoliť. Viem takisto, že daný policajt „za to“ nemohol.Nejde mi však do hlavy ne/ústretovosť, presnejšie skôr istá úzkoprsosť žilinských radných, vrátane pána primátora. Mohlo by trošku rozlišovať medzi vodičmi, ktorí neplatia, a tými, ktorí sú poctiví. Ak svoj postoj nezmenia, tipujem, že nabudúce sa aj ten poctivý vodič na platenie parkovného radšej vykašle. Alebo čo je horšie, ak bude môcť sa mestu pod Dubňom vyhne...
500 Sk za menej ako 15 minút
Ak sa Vám zdajú byť cifry uvedené v titulku zaujímavé, vedzte, že nehovorím o cene práce na Slovensku. A ani o žiadnych iných odmeňovacích sadzbách. Za horeuvedenú sumu som pred pár dňami riadne nakúpil. Tak ináč „nakúpil“...