Apríl a Vianoce v jednej kaviarni

Čo tak zrazu píšem o Vianociach? Prečo rozmýšľam o Vianociach teraz, keď je jar konečne v plnom rozpuku? Nuž preto, lebo mi práve pred chvíľkou v jednej z bratislavských kaviarní pustili pieseň, ktorá mi bola od úvodného taktu povedomá. Pustili Silent night, holy night – Tichú noc, svätú noc. Milé. Prečo by si človek nemohol na Vianoce spomenúť aj koncom apríla?

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Prečo by človek nemal mať Vianoce hoc aj každý deň? Vianoce pokiaľ ide o ich duchovný rozmer. O to, aby sa ľudia chovali k sebe lepšie, aby mali k sebe bližšie, aby sa vracali k svojim rodinám, aspoň na chvíľku. Aby boli akýsi...Aký? Dá sa šibnutím čarovného (v tomto prípade kalendárneho) prútika byť lepší? Na jednu noc, či maximálne dva dni? Dá sa tento pocit „kúpiť“ darčekmi iba práve koncom roka?Asi nie, aby srdce zmäklo na jeden – dva dni v roku, to by bolo (respektíve to je) sakramentsky málo. Vianoce a ich posolstvo by mali byť v nás po celý rok. Aby sme sa napríklad ani v apríli nesprávali jeden voči druhému ako psi. Aby sme napríklad aj v máji či v júni mysleli aj na tých v núdzi. Aby sme v tejto často džungli okolo nás nestrácali tvár, aby nám srdiečko zmäklo viackrát v roku. Veď za to sa netreba hanbiť...Boli sme v tej kaviarni hádam piati. Pri Tichej noci zbystrila väčšina z nás, a vymenili sme si úsmevy. Kaviarňou sa na chvíľku zniesla spomienka na Vianoce. Už len kvôli Tichej noci tá káva stála za to...