„Kto hrá dnes v Bratislave futbal?“ pýtam sa sám seba v duchu. Skupinu okolo nás sa, keďže je nápadná najmä tými dresmi, snažím geograficky zaradiť najskôr podľa aktuálneho futbalového programu. Ale - liga sa nehrá. Reprezentácia tiež nehrá s nikým. A v európskych pohároch hrá Artmedia vonku. Jedine Trnava hrá v tento deň v európskom pohári doma – proti mužstvu z Azerbajdžanu. Azerbajdžanskí fanúšikovia však toto nie sú ani náhodou...„To sú Angličania, už dlhšie chodia vo veľkom cez víkendy do Bratislavy vyhodiť si z kopýtka. Dnes majú asi predlžený víkend. Verím, že dopijú, dojedia, zaplatia - a od nás čím skôr odídu,“ prezradil jeden z čašníkov v reštaurácii. Viditeľne už z chlapcami z Ostrovov mal svoju skúsenosť. A vidiac ich (väčšinu) doslova ožratých ešte pred treťou, obrazne sa modlil, aby odišli prv, než narobia v podniku galibu.Zmienení chlapci mali veru svoj víkendový „zápas“ z ich pohľadu dobre rozohraní. V reštaurácii sme sa zdržali asi 45 minút. Anglickí mladíci za ten čas vypili ďalšie litre pív (a iných alko nápojov), začali spievať svoje bujaré popevky, hulákali tak že to museli počuť aj v Prezidentskom paláci. Časť z nich si za tú necelú štvrťhodinku od stolov aj odsadla (odľahla) do trávy...Angličania z onoho podniku (ktorý ich mohol prilákať práve svojím anglickým názvom) pravdepodobne časom odišli. Ale počítam, že aj v čase písania tohto textu (štvrtok cca 22,30h) stále nasávajú. Piť na Slovensku sa im cez víkend určite neoplatí menej ako trojfázovo...Inak nemohol som sa dnes zbaviť pocitu, že do Bratislavy chodia Briti piť aj kvôli niečomu inému ako len pre lacnú pijatiku. Mám pocit, že určite rátajú aj so zhovievavejšou slovenskou políciou. Pretože už ten popoludňajší „bordel“ by si podľa mňa „doma“ za kanálom nedovolili. Presnejšie nedovolila by im ho robiť britská polícia. V Bratislave im však žiaľbohu policajti netienili. Aspoň vo štvrtok popoludní nie. Možno sa však chystali proti rowdies už na štvrtkový večer...
Bujarí Briti v Bratislave
Stretol som ich dnes (vo štvrtok) poobede okolo 15h v jednej nemenovanej reštaurácii v centre Bratislavy. Bolo ich asi dvadsať, belosi i černosi. Všetci oblečení v jednotných futbalových dresoch (na chrbte mal každý asi svoju prezývku), hovoriaci anglicky a na neskoré popoludnie pomerne výrazne „pod parou“. Ja s kamošom sme boli okrem „futbalistov“ jedinými návštevníkmi spomenutej reštaurácie.