Čo viac si pán farár môže priať?

Ten druhý pán farár je, myslím, o niekoľko rokov starší. Je rovnako vzdelaný ako jeho predchodca, životom možno ešte viac ošľahaný (dvakrát pôsobil na misii v Kazachastane). Verbálne vyznenie jeho kázní možno síce nie je tak veľké ako u prvého pána farára, nahrádza to však používaním názorných pomôcok počas svojho kázania. Napríklad dnes keď hovoril o istote v ľudských životoch, priniesol si ku kazateľnici ako názornú pomôcku v papierovej podobe rôzne druhy poistiek, ktoré platí. Bezpochyby teda, na omšiach dokáže zaujať aj on. Okrem kázne a celkovo vedenia omše mu pozornosť veriacich ale pomáha získavať aj jedno jeho malé tajomstvo...V čom spočíva to tajomstvo? Pán farár každú omšu končí vtipom. Samozrejme, keby nebol dobrým kňazom, tie vtipy by asi vyznievali samoúčelne. Ale keďže dobrým kňazom je, aj tie vtipy majú svoje miesto na jeho omšiach. Nepamätám si presne, či prvý vtip padol na jeho prvej omše odslúženej v Šamoríne. Za tie mesiace sa už ale stali koloritom nedeľných slovenských omší v tomto meste. Sympatickou bodkou, na ktorú sa začínam tešiť hneď po svätom prijímaní. A možno aj skôr. Tak ako asi aj ďalší ľudia prítomní v kostole. Náš pán farár tým vtipom dosahuje jednu dôležitú vec. Jeho veriaci odchádzajú z omše nielen duchovne nabití, ale aj s úsmevom na perách. Čo viac si môže priať?