O scientologickom budíčku a zmätenom anketárovi

Ono na prístup pani doktorky a na personál nemôžem povedať ani mäkké f. Všetci veľmi milí, úslužní. Nebolo problémom ani to, keď som prvý termín musel pre zaneprázdnenosť preložiť na neskôr. „Dobrý deň, už Vás čakáme,“ víta ma medzi dverami mladý pán. Ešte netuším, že to myslí tak doslova.„Vaše meno, adresa,“ pýta sa ma asistentka po tom, ako som si odložil veci. Vedľa ma už čaká príjemná pani doktorka, na prvý pohľad skúsená. Pozýva ma do „ambulancie“.„No rozprávajte!“ hovorí na úvod. Chce počuť všetko o mne – kto som, čo robím, minulosť, súčasnosť, stav. A aj spánok, problémy s ním spojené.„To všetko stíhate? To je na román!“ vzdáva mi pani doktorka poklonu. Alebo skôr nahadzuje udičku?Keďže som už podobné rozhovory absolvoval aj u môjho dlhoročného homeopata (pána doktora – kardiológa, ktorý za tie roky mne i rodinke veľmi pomohol), či u pani doktorky venujúcej sa práci s energiami (rovnako k nej chodím dlhé roky, a viditeľne nám pomáha), rozprávam aj tu. Verím tomu, že ak mi chce pani doktorka pomôcť, že potrebuje vedieť veľa vecí, aj z minulosti.„Aj sa tu u Vás niekedy vyspím?“ pýtam sa po polhodine pani doktorky. Niežeby som mal nejaké postranné úmysly, mierim na celonočné monitorovanie spánku, avizované aj na webe.„Nie tak rýchlo, začneme pomalšie. Problém podobný Vášmu sa môže týkať nedostatočne kvalitnej komunikácie medzi partnermi, pri ktorej sa znižuje afinita, a zároveň aj porozumenie. Ale nehovorím, že to je tak aj u Vás,“ vysvetľuje, a rovno aj zmierňuje tón pani doktorka. Vidí totiž, že krútim na jej slová hlavou, a vravím, že náš vzťah doma je super a s polovičkou nám to klape.„Alebo možno je problém v tom, že ste neakceptovali, minimálne vnútorne, autizmus u syna. V takomto prípade treba aj viac so synom komunikovať. Komunikujete s ním cez deň?“ pýta sa ďalej. Keď odpovedám, že áno, že sa hráme, že čítam rozprávky, že chodíme plávať, necháva aspoň ten argument, že napriek všetkému som možno stále autizmus doteraz nestrávil.Pani doktorka kreslí nejaký trojuholník, snaží sa mi vysvetľovať jeho fungovanie. Stále sa krúti okolo afinity, reality, akceptácie. Priznávam, že chvíľkami strácam niť.Nakoniec mi „predpisuje“ B-komplex, nejaké vitamíny a ešte nejaké lieky bez receptu. „To je všetko?“ pýtam sa sám seba, trošku sklamane.Všetko to však vonkoncom nie je.„Chcete pohár vody?“ pýta sa na záver, pričom som jej trošku „pomohol“ aj ja tým, že som sa rozkašľal. „Áno, poprosím,“ odpovedám. O chvíľku pani doktorka prichádza, v ruke drží aj nejaký papier.Snažím sa ešte trošku sumarizovať, opakovane sa pýtam pani doktorky na to, ako budeme pokračovať ďalej. Chcem, aby sa mi spánok upravil. Odpovedá opäť v tom zmysle, že ako prídem na kontrolu, povieme si ako ďalej. Kontrolu navrhuje ešte tento týždeň. Tento týždeň však (chvalabohu) už nemôžem.Dvíham sa k odchodu.„Určite máte ešte chvíľku času, prosím vyplňte tento dotazník, dvesto otázok. Veľa času Vám to nezaberie,“ strká mi zrazu pod nos papier, ktorý držala v ruke. Všimol som si ho okamžite, ako prišla s pohárom vody. Vedel som z prednej strany, že ide o Oxfordský test schopností a o Dianetické centrum. A vedel som hneď, ktorá bije. Aj keď prednú stranu predo mnou už šikovne skryla.„Čo to je za test?“ pýtam sa, predstierajúc nevedomosť. Meno Oxford a takisto použitá Einsteinova fotka pôsobia totiž na prvý pohľad vcelku vierohodne. „Chceme si otestovať Vašu osobnosť,“ odpovedá pani doktorka. Ale úprimne, ja ju už ani nepočúvam.„Môžem si to zobrať domov? Chcem sa na to sústrediť,“ snažím sa vyhovoriť.Pani doktorka ma ešte presviedča, jej pohľad je už prísnejší, ale dvíham sa hore a neostáva jej nič iné ako súhlasiť. „Nejaký ste zničený,“ snaží sa mi ešte nahovoriť, že som na tom zle a aby som sa azda vrátil. Úprimne, trošku alibisticky si pri odchode ešte beriem termín na budúci týždeň, ale viem, že ho neskôr zruším. Som totiž sklamaný z toho, ako sa niekto na probléme druhého snaží priživiť a čaká, či niektorý z nešťastníkov skočí na lep. Ja som sa chvalabohu scientologickému lepu vyhol.Možno som pred pani doktorkou vyzeral ako človek psychicky zničený, ako človek, ktorý potrebuje na plavbu životom scientologické kormidlo. Možno si pomyslela, že autizmom sme doma takí zničení, že zaberieme na prvý šup na hodenú sieť. Možno si po tom, ako som chválil pozitívnu skúsenosť s alternatívnymi formami liečby, pomyslela, že som vhodný adept pre scientológiu a dianetiku...Po odchode som si dobre nadával, aký som naivný a hlupák. Chvalabohu som sa napriek problémom so spánkom zobudil. Ešte včas...P.S.: Cestou domov som sa zastavil natankovať. Po zaplatení ma už pred pumpou pre zmenu zastavil ako kura zmoknutý (doslova, lialo ako z krhly) mladý muž. „Máte čas na krátku anketu?“ pýta sa. Kývam hlavou, že hej. „Pre koho to robíte? Čo je cieľom ankety?“ nezostávam mu ani ja dlžný otázku. Chlapec je trošku zaskočený.„Ja neviem, ja som len anketár. Cieľom je zmapovať stav,“ odpovedá. „Vy neviete, pre koho robíte? Aký stav malujete?“ odpovedám neveriacky. Pripadám si ako vo sne, zaraďujem ho pomaly tiež medzi scientológov.„A tu je ešte ústrižok, môžete totiž vyhrať!“ dodáva víťazoslávne po tom, ako sa dozvedel moje krstné meno, miesto pobytu a to, do ktorej príjmovej skupiny patrím (strelil som, že do tej najnižšej).Na ústrižku čítam niečo o pobyte v zahraničí zdarma, predtým však vraj musím ísť na dvojhodinovú prezentáciu sponzorov. Ďalšie vymývanie mozgov, s týmto mám aj skúsenosť spred pár rokov. Chvalabohu, ani vtedy som nenaletel, a ani teraz nesadnem na lep.Celý zničený sadám do auta. Chcem byť čím skôr doma, bojím sa totiž, že ku šťastiu mi dnes už len Jehovisti chýbajú...