Obyčajný príbeh o poctivosti

V onom roku bola naša dedinka konečne plynofikovaná, čo prinieslo pre nás, jej obyvateľov, nutnosť investícií aj do nových radiátorov. Otec sa tak dohodol s ďalšími 4-5 kamarátmi z dediny, spolu (vrátane svojich vlastných peňazí) vyzbieral cca 60.000 (na vtedajšie pomery to bola veľká suma) československých korún a na dodávke sa spolu s ešte jedným zo spomenutých kamarátov vybral do Ostravy po liatinové radiátory. Peňazí mali tak akurát, všetko mali presne rozpočítané a dohodnuté. Otec si navyše zobral iba malú finančnú rezervu.Cestou späť, asi polhodinu od Ostravy, s radiátormi nakúpenými a naloženými na korbe dodávky, sa otec pozrel náhodou do peňaženky...Ďalej už pokračujem otcovou spomienkou na tento príbeh...„A zostal som prekvapený, že v peňaženke mám až osemnásťtisíc korún. Tak veľa mi predsa zďaleka nemalo zostať, nešlo mi to do hlavy. Hovorím kamošovi – prosím ťa, zastav. Pri kúpe som si to nejako neuvedomil, ale teraz vidím, že nám zostalo príliš veľa peňazí! Tá pani sa musela pomýliť a nezarátala nám niekoľko radiátorov...On na to – Jozef, neblázni, nikto na to nepríde...Ale predsa sme sa nakoniec otočili, trval som na tom. Mal som pravdu, tá pani urobila chybu, priznala to. Ešte raz nám prepočítala faktúru a zobrala si zvyšné peniaze. Čo som však zostal prekvapený, ani ďakujem nepovedala. Možno som ju šokoval, že som vôbec prišiel späť...“Viem, že otec musel konať tak, ako konal. On už je raz taký. Ak by si tie peniaze nechal, ešte dnes by ho hrýzlo svedomie...P.S.: Presnú sumu za radiátory si nepamätám, možno to bolo o päťtisíc viac či menej. Tu však nejde myslím o presnú sumu, ale o princíp...