Pohoda (aj) na Mariánskej hore

Z centra Levoče to je na horu asi 45minút. Stále mierne do kopca, v závere je stupák ešte o čosi tvrdší. Napriek tomu ho počas púte zdolávajú desaťtisíce pútnikov rôzneho veku. Každý si tam hore nesie svoj kríž. Svoje starosti a trápenia. Nie, aby ich niekomu imaginárnemu odovzdal a čakal na zázrak. Ale aby poprosil Matku o silu pasovať sa ďalej s tým svojim krížom. Aby sa poďakoval za všetky dobrodenia, ktoré dostal. A v modlitbách, na kolenách aby prosil o pokoj, o zdravie...Napriek tomu, že na Mariánsku horu idem s manželkou, chcem si tam opäť nájsť chvíľku len pre seba. Sú to totiž chvíle, kedy sa človek cíti blízko Boha. Keď má šancu sa s ním zmieriť. Sú to chvíle veľmi osobné...Podobné pocity som si odniesol pred rokmi aj z Mojžišovej hory. Mariánska hora predstavuje tiež cestu pokánia... Človek si tam hore pripadá malý. Veľa si z nej však môže odniesť...