Registrované partnerstvá a zdravý rozum

Väčšina homosexuálne orientovaných ľudí, ktorých som niekedy spoznal (a o ich inakosti sa z nejakého dôvodu dozvedel) sú múdri, féroví a slušní ľudia, ktorí svoju sexuálnu orientáciu nepoužívajú ako ochranný štít. Ktorí sa nesťažujú, že sú kvôli svojej inej sexuálnej orientácii diskriminovaní. Bol by som prvý, kto by ich pred akoukoľvek diskrimináciou bránil.Patrím k ľuďom, ktorí si vážia každého človeka, bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu. Nikdy som sa nechoval v spoločenskom styku tak, že by som sa sám aktívne pýtal, či je niekto homosexuál alebo heterosexuál. Nazdávam sa, že toto je naozaj osobná vec každého človeka. V niektorých prípadoch ma však na inakosť niektorých ľudí upozornili (často bezdôvodne) iní ľudia, možno práve tí, ktorí sú v tejto otázke navonok oveľa liberálnejší ako ja. Či aj korektnejší, to nechám bez komentára. Ja by som takúto tému bez dôvodu nikdy neotváral.Netajím, že nepatrím k zástancom registrovaných partnerstiev. Myslím si, že otázky okolo získavania informácii o zdravotnom stave partnera, o nakladaní so spoločným majetkom či iné, ktoré často slúžia ako hlavný dôvod na legalizáciu partnerského vzťahu ľudí rovnakého pohlavia, možno vyriešiť aj inými legislatívne priechodnými cestami. A že preto spoločnosť nemusí prijímať zákon o registrovaných partnerstvách. V tomto smere som skôr konzervatívny, vyznávajúci hodnoty a model tradičnej rodiny. Pri osvete za registrované partnerstvá mi navyše prekáža niekoľko vecí. Že sa pri nej zabúda napríklad na partnerské zväzky osôb opačného pohlavia, ktoré nechcú z nejakého dôvodu uzavrieť manželstvo a zostávajú žiť ako druh a družka. A najmä že necháva otvorenú aj prípadnú neskoršiu adopciu detí osobami rovnakého pohlavia.Zastávam názor, že homosexuálny zväzok nie je z povahy veci rovnocenný s manželským zväzkom muža a ženy. V tomto bode zostanem naďalej verný konzervatívnym hodnotám...