Veterný mlyn reality versus Božie mlyny

Niekedy mám pocit, že „pozornosť“ vyžadujú v našom štáte od človeka všade. Či už priamo "po lopate", alebo medzi riadkami...Mohol by som ísť v podstate odvetvie po odvetví. Prím pritom asi hrajú úrady. Ani v práci, ani v bežnom živote tak človek pomaly nemá šancu uhnúť „tlaku doby“...Viem, nie je to jav v spoločnosti nový. U nás sa mu darí už roky a desaťročia. Len mám pocit, že niekedy (možno je to ale len moja individuálna skúsenosť) to bolo trošku kultivovanejšie (dá sa to však vôbec takto nazvať?).„Pán Bednár, nie, teraz nie. Len ak Vašej mame pomôžem,“ takto sa v roku 1991 doktor obrátil na môjho otca, ktorý, v zúfalstve nad jeho smrteľne chorou mamou (mojou babičkou) odmietol pozornosť vopred. Chcel najskôr pomôcť ju zachrániť. Nepodarilo sa, babička zomrela. Ten chlap si nič nezobral. Otec ho spomínal ako príklady ešte dlhé roky...Babička z maminej strany bola dlhé roky chorá na rakovinu. Dlhé roky chodila na kontroly, operácie. Pozornosťou v jej prípade pre lekárov boli naturálie zo záhradky. To som bral už len z ľudského hľadiska, babička by sa na smrť urazila, keby také niečo v nemocnici odmietli...Opačná situácia, keď je človek tlačený do kúta vopred, aby venoval „pozornosť“, (a to bez ohľadu na výsledok), prevláda v súčasnosti.„Za čokoládu sa mi preňho neoplatilo behať!“ dozvedel som sa nepriamo pred rokom v jednom štátnom úrade od úradníčky. De facto človeka, ktorý je mojím služobníkom, pretože ho platím z mojich nie malých daní! Mimochodom, pri tom pomyselnom behu sa leda tak zapotila, žiadny iný efekt ten beh nemal... Nehovorím, že som úplne svätý. Ale ak je tento vraj „tlak doby“ vulgárny, riadne ma vytočí. Vtedy sa zatnem: „A just žiadna pozornosť!“ A prečo aj áno? Lebo budem bez nej pre niekoho iba obyčajný „no name“ človek? Problém daného človeka, čo by si to o mne myslel, nie mňa...Kamarát, ktorý robí hovorcu v politike, mi raz povedal. „Je to strašné, ale ak musím niekde v úrade povedať svoju súčasnú pozíciu, začnú byť zase strašne servilní,“ komentoval druhú stranu mince. Nemám rád slovenský fenomén menom korupcia. Nič s ním však asi neurobím.Bol by to naivný boj s veterným mlynom reality...Hoci ktovie. Nad veternými mlynmi často tak korupčnej reality totiž melú pomyselné Božie mlyny. Pomaly, ale isto...