Všetko najlepšie, Večerníček!

Neviem, kedy som prvýkrát videl večerníčkovú zvučku. Starý deduško so psom zapaľuje lampášom hviezdy na nebi, čím dáva vládu večeru, deťom a ich Večerníčku (mám pocit, že Češi rozprávkového deduška nemali, tam bola zvučka s tým kresleným chlapčekom s papierovou čapicou:-). V čase, keď som bol ja dieťaťom, som so zvučkou sadal spolu so sestrou pred náš (vtedy) čiernobiely televízor večer čo večer. A nielen my dvaja, spolu s nami aj rodičia. A viem, že vo väčšine rodín u nás na dedine (počítam, že v celom Československu) to bolo podobné. To musel byť naozaj deň, aby sme Večerníček vynechali! Mimochodom, vtedy boli v Československu dve televízne stanice, neboli satelity...Z pohľadu peoplemetrov na vtedajší Večerníček by aj dnes mal len máloktorý program!Na ktorý socialistický Večerníček si spomínate? Určite sú klasiky, ktoré pozná každý. No počkaj, zajac! Toto sme teda doma pravidelne „povinne“ aj s rodičmi sledovali, aj na „jednotke“, aj na „dvojke“. Veľa scén sme poznali naspamäť, mne sa najviac páčila asi časť „Olympiáda“.Vlkovi a zajacovi výrazne konkurovali nešikovné postavičky Pat a Mat z českého seriálu „A je to!“ Toto s nami pozeral najmä ocino (aj keď šikovný je, takže určite sa v nich nevidel:-).K ďalším obľúbeným večerníčkovým rozprávkam či postavičkám patrili u mňa ešte Kremienok a chocholúšik, Lúpežník Rumcajs (hádali sme sa posledne v práci, či mal dcéru – neviete niekto odpoveď?:-), Mach a Šebestová, Maxipes Fík (každý väčší pes v súčasnosti mi ho vždy pripomenie:-), Pohádky z machu a kapradí, O víle Amálke. No našli by sa aj ďalšie, na ktoré už človek rokmi zabudol... Všetky horeuvedené rozprávky boli kreslené. Ale pamätám si aj tie hrané – z nich najmä Bambuľku (Bambuľku hralo dievčatko Zuzana Haasová, tuším aj v súčasnosti je herečka), v ktorej bol skvelý Pán herec Július Pántik. Matne si spomínam aj na „Priateľov zo zeleného údolia“ (tak sa to volalo?), v ktorom hral otec Riša Müllera herec Vlado Müller. Obsah si už nepamätám, ale tuším bol horárom alebo poľovníkom (stále chodil v zelenom:-), a rozprával príbehy z lesa...Jednu kreslenú rozprávku som si pripomenul aj v posledných dvoch rokoch. Nebola síce vysielaná v rámci Večerníčka (ak sa teda nemýlim), ale aj tak:-)...Na onej rozprávke ma upútal aj slovenský dabing, najmä Vilko v podaní Mariána Zednikoviča bol a vždy je úžasný...Áno, Včielka Maja:-). Vilko bol taký flegmatik, pohodár, na radosť. Raz som sa na jednej akcii stretol so Zednikovičom a (asi som nebol moc originálny:-) rozhovor som chtiac – nechtiac musel zvrtnúť aj na Vilka...Samozrejme, k Včielke Maje patrí aj Gott, aby všetky decká pochopili, že „tá včielka, čo nám o nej spieva, to je Maja“...:-)Páčili sa mi tie „staré“ Večerníčky. Najmä tým, že nám deťom hovorili z duše. A hovoria určite viaceré z nich aj terajším deťom. Aj keď už musia o pozornosť bojovať s kvantom ďalších rozprávok od výmyslu sveta, na všetkých možných (aj špecializovaných) kanáloch. Napriek tomu sú to stále „staré dobré“ rozprávky – Večerníčky, ku ktorým sa oplatí vracať...Trošku ma však mrzí, že s klasickým Večerníčkom sa v rámci programovej štruktúry vo verejnoprávnej televízii trošku necitlivo a často pohybuje. Veď ja som si pri písaní týchto riadkov vlastne uvedomil, že ani neviem, kedy býva v súčasnosti Večerníček v televízii?