Dnešná správa v STV o povinnom ohlasovaní zabíjačiek od budúceho roka ma mierne povedané zaskočila. Podľa zamýšľanej direktívy EÚ bude vraj potrebné každú domácu zabíjačku minimálne deň vopred ohlásiť veterinárovi. Ten sa na nej následne objaví – nie však aby pomohol, ale aby zobral vzorku mäsa na preskúmania, či je OK, vhodná na konzumáciu. Vraj kým budú výsledky, práca na spracovávaní (a aj konzumovaní, kto mi v tom zabráni?) mäsa z prasiatka bude môcť pokračovať. Len v prípade zistenia nejakého nálezu si už na mäsko chúťky robiť nebude možné. Pravda, ak nejaké zabíjačkové mäsko vôbec ešte zostane...Podľa môjho názoru európski úradníci už vážne nemajú do čoho pichnúť, keď takéto direktívy vymýšľajú. Pokiaľ siaha moja pamäť (siaha takých 30 rokov dozadu), ani raz sa nám v rodinke nestalo, že by sa niekto otrávil z pripraveného mäsa. A že sme tých prasiat za tie roky teda povykrmovali a pozabíjali! A takisto si nespomínam na podobný prípad v celej dedine. Dolné Dubové má niečo vyše dvesto domov, keby z toho čo len v 50 domoch aspoň jednu svinku každoročne chovali – za tridsať rokov to robí 1500 zabíjačiek. Ani jeden zdravotný problém! Ako chlapec z dediny, skôr by som bol nedôverčivý k zabíjačkovým špecialitám z mäsiarstiev. Porovnávali ste chuť domácej krvavničky a krvavničky z obchodu? O tom, že pravá domáca musí lepšie koštovať, sa hádam baviť nemusíme...Hlavou nad čudným huncútstvom eurobyrokratov krútili aj oslovení dedinčania v reportáži STV. „Tridsať rokov zabíjam, a nikdy sa nikto zo zabíjačkového jedla neotrávil. Naopak, každý si na domácej zabíjačkovej špecialite skôr zgustne!“ vyjadril sa zhruba v tomto zmysle jeden z opýtaných dedinčanov. Dodal (a nielen on), že ľudia sa podľa neho na ohlasovanie skôr vykašľú. A budú zabíjať načierno.Zajtrajšia zabíjačka u rodičov bude pravdepodobne derniérou, naši chcú s chovaním sviniek skončiť. Ohlasovanie sa nás preto už týkať nebude. Ak by sme však aj zabíjali ďalej, myslím že otec by zabíjačku asi neohlasoval. Veterinára by síce možno aj zavolal, ale maximálne na štamperlík a na oldomáš a koštovku pravých domácich zabíjačkových špecialít. Pri príprave ktorých presne viete, čím ste svinku od začiatku vykrmovali. A čo do špecialít dávate. Veterinár by si tak u nás namiesto brania vzorky, povedané slovami môjho nebohého starého otca, z ponúkaných dobrôt skôr "jazyk za ušami oblizoval"...
Zabíjačka bez veterinára
V sobotu u rodičov zabíjame. Dve svinky naraz. Zíde sa nás viac ako dosť, dvaja mäsiari plus ďalších asi 7 ľudí z rodiny. Veterinár však medzi nimi nebude. Podľa dnešných správ z verejnoprávnej televízie asi naposledy.