ZRP?

Majko ako prvák má už premiéru v špeciálnej škole za sebou a pomaly si zvyká. Prvé dni v ráno v škole plakal, nechcel, aby som odišiel. Teraz je to už lepšie, teší sa a chce stále pracovať. Nuž a dnes som školskú premiéru absolvoval aj ja ako rodič. Mali sme prvýkrát rodičovské združenie. Najskôr všetci rodičia s riaditeľom, neskôr po triedach. Neplakal som:-). Na združení som doteraz nebol ani raz. Ani ako rodič, ani ako priateľ školy. Pamätám len na časy, keď mne a sestre chodili na „rodičká“ rodičia, a na ich zážitky z takýchto „happeningov“.Presne, keďže sme so sestrou chodili na jednu základnú školu a združenia bývali v jednu hodinu, otec zvykol chodiť sestre, mamina mne. Neučil som sa zle, ale vždy som mal trochu strach, čo sa o mne mamina dozvie. Väčšinou to bývalo v poriadku. Jediný problém býval raz za čas, vtedy, keď sa rodičia o nejakej horšej známke dozvedeli až priamo na združení od triednej..Späť k Majkovi a dnešnému „rodičku“. Bolo to pomerne rýchle. Spoločná schôdza s riaditeľom trvala v školskej jedálni ani nie 20 minút. Dominovali jej najmä informácie o financiách nášho združenia, o tom, čo sa chystá pre deti v rámci voľnočasových aktivít, jednoducho dozvedeli sme sa všetky potrebné informácie týkajúce sa školy a našich detí.V triede (Majko má len dvoch spolužiakov) to bolo ešte rýchlejšie, bol som jediný rodič. Marekova triedna mi povedala (po tých 5 dňoch, čo Majo chodí do triedy), že chlapec poslúcha na slovo. Že chce stále pracovať. Že má (tak ako je u autistov bežné) trošku problém s pozornosťou a potom aj s jemnou motorikou, a na tieto nedostatky aby sme sa aj my doma stále sústreďovali. A že ho občas bije spolužiak (vedel som, Majo nám to sám prezradil). Na záver som pani učiteľke povedal, že v rámci nepovinných predmetov preferujeme zatiaľ náboženstvo a angličtinu. A zo športovej činnosti plávanie a (nech skúsia) stolný tenis.Po prvom „rodičku“ si trúfam povedať, že som sa stal ako rodič priateľom „našej“ špeciálnej školy. A rád prídem aj na ďalšie združenia, aby som videl a vedel, ako sa Majkovi darí, v čom je dobrý, a čo by mal zlepšiť. Jediný „problém“ asi vznikne až potom, keď pôjde o štyri roky do prvej aj Barborka. Združenia si budeme aj my s manželkou musieť podeliť. Ja potom asi začnem chodiť na tie Barborkine...