Čo je nové?

Na rozdiel od Ameriky, v ktorej sa som najmä v začiatkoch ja, chlapec z dediny, na otázku How are you? vždy snažil opytujúcemu sa poskytnúť aspoň zopár faktov (ktoré aj tak púšťal jedným uchom dnu a druhým von, keďže sa pýtal skôr formálne), na Slovensku mám pocit že druhú stranu odpoveď aj zaujíma. Respektíve že odpovie na rovnakú otázku druhá strana mne. Raz som však dostal v tomto smere na frak. Dlhšie som totiž nevidel jedného obchodného partnera, a keď sme sa po dlhom čase stretli, na moju otázku odpovedal pomerne tvrdo: „Pán Bednár, dlho sme sa nevideli, a viem, že vás hlbšie nezaujíma, ako sa mám. Tak to nechajme, a poďme rovno k veci.“Pár dní dozadu som stretol jedného bývalého kolegu, ktorého som 5 rokov neregistroval. Prvý ma zbadal na ulici on, s úsmevom sme sa zvítali a on sa hneď jasne spýtal: „Čo máš nové?“ Ja som sa usmial a hovorím: „Paľo, počuj, toto je otázka, ktorú by som aj ja mal na teba, a na odpovede by sme z dôvodu dlhšieho obdobia, čo sme sa nevideli, potrebovali pár hodín. Kedy skočíme na pivo?“ A dohoda bola na svete. Zdalo sa mi, že to bola asi najrozumnejšia odpoveď, ktorú som mu mohol dať.Samozrejme, horeuvedené sa týka len známych, nie skutočných priateľov. Tých človek nemusí roky vidieť, a keď sa s nimi stretne, zdá sa že výpadok v komunikácii bol len obyčajným 30 sekundovým hokejovým time-outom. Pamätám si, keď som rok študoval v Karolíne, ozval sa mi zrazu na intrák telefón: Čau Jožo, som pár míľ od Teba, náhodou. Číslo Tvoje však mám už dlhšie, od Tvojich rodičov. Môžem sa zastaviť?“ ozval sa mi priateľ ešte z gympla, s ktorým sme aj spolu žurnalistiku študovali. Jeho potom zavialo do Atlanty, a keďže chodil okolo, ozval sa. Dorazil na „starej šunke“, a aj keď sme sa doslova roky nevideli, bolo o čom. Celý víkend. Aj s niekoľkými vymetenými lokálmi v Chapel Hill. Až neskutočné sa to zdá, koľko síl sme mali, keď sme boli mladí:-)...