Ďakujem vo forme slzy

„Chodím na kurz opatrovateľstva. Prihlásila som sa naň preto, lebo po jeho úspešnom absolvovaní budem mať v rukách certifikát platný pre celú Európu. Verím, že v tejto oblasti si mám šancu nájsť prácu aj v mojom veku,“ prekvapila ma včera mamina v telefonáte. Potešil som sa. Aj preto, lebo po rokoch strávených doma ako nezamestnaná, kedy sa nemohla zamestnať aj preto, lebo sa musela (presnejšie chcela) starať v podstate 24 hodín denne o svoju nevládnu a ťažko chorú mamu (moju babičku), môže v tomto smere pomôcť iným ľuďom v podobnej situácii.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

„Tento kurz som však hádam viac potrebovala v čase, keď babička žili. Respektíve niekoho s ošetrovateľským kurzom, kto by mi pomohol,“ dodala ešte stále so smútkom v hlase za babičkou, jej mamou, ktorá zomrela v decembri minulého roka. Posledný rok – dva sa o babičku pritom bolo treba starať prakticky permanentne...Moja mamina prežila na vlastnej koži to, čo čaká možno väčšinu z nás v budúcnosti smerom k našim rodičom (prípadne k iným rodinným príslušníkom). Čo čaká na nás nie ako ťarcha, ale (verím tomu) ako povinnosť a výraz vďaky za roky opatery o nás. Vrátiť dlh, postarať sa o nich vo chvíľach, keď už nebudú vládať. Keď sa už vek podpíše pod ich zdravie, pod ich mobilitu a vitalitu. Teraz netvrdím to, že ak je potrebné starať sa v rodine o jej staršieho (nebodaj nevládneho) člena, že nutne sa musí niekto obetovať, dať výpoveď v práci a zostať doma. Častokrát to ani nie je možné, pretože každý výpadok v príjmoch rodiny je vždy citeľný. Pravdou ale však je to, že častokrát iné riešenie ako zostať doma niekto z rodiny ani nemá. Najmä ak rodina nechce pristúpiť na krajné riešenie typu domov dôchodcov. „Moja mama musela a chcela odísť z práce preto, aby sa takisto starala o svoju nevládnu mamu. Dva roky ju bolo treba prebaľovať, kŕmiť. Ťažko sa mame z práce odchádzalo, ale čo keď nevedela o nikom, kto by jej s mamou doma pomohol?“ prezradil mi dnes počas diskusie na tému opatrovanie starých ľudí kolega z práce.Myslím, že práve externé opatrovateľstvo predstavuje isté riešenie situácie pre ľudí, ktorí chcú pomôcť svojmu rodinnému príslušníkovi, chcú ho mať stále doma, ale nechcú pritom stratiť prácu. Opatrovateľov však jednoducho zatiaľ nie je dostatok (aj v maminom kurze z tých 10 ľudí chce ísť väčšina opatrovať von)...Nepretržitá starostlivosť o starších (často imobilných či nevládnych) ľudí je veľmi fyzicky náročná, pretože tých ľudí treba obracať na posteli, prebaľovať, prenášať...Ale ak je to čo len trošku možné, starší ľudia si ju od nás zaslúžia. Aj keď je to často neznesiteľne ťažké. Aj keď si človek od zúfalstva často poplače.Na konci dňa však stačí pohľad človeka, o ktorého sa staráme. To ďakujem vo forme slzy stojí za to...