Nastupujeme do auta.- Oci, zapni ma. A daj mi džusík-Jupík.- Zabudol si čarovné slovíčko.- Prosím, daj mi džusík-Jupík.- Ocko, prišiel si pre Majka?- Nie, prišiel som po Teba, Ty si Majko!- Áno, pre mňa si prišiel.- Oci, budeme počúvať Jemné melódie?Sme na petržalskom obchvate.- Oci, zapneme Jemné melódie? Najviac hudby ráno?- Najviac hudby aj v utorok popoludní.- V utorok popoludní? Dvanásť piesní za sebou?- Áno Majko.Je o 3 minúty štyri, prelaďujem na Expres. Majo o tom nevie. Aspoň si myslím.- Jožko, to je Expres? Budeme počúvať správy?- Áno Majko, chvíľku.- A potom zapneš Jemné?- Určite. - Bude osem hodín?- Nie Majko, budú štyri hodiny popoludní.- Časové znamenie ohlási štyri hodiny?- Áno, láska.Na Exprese končí dopravný servis.- Oci, dáme Jemné?- Áno, sekunda.Vchádzame z Prístavného mosta na cestu k Slovnaftu.- Tatinko, to sú Jemné melódie?- Áno.- Oci, on ide ako dosr...- Majo, tak sa nehovorí! To je škaredo- Pohni sáá! Oci, predbiehaj, prosííím...- Nemôžem, idú autá oproti.- Áno, a teraz nejdú. Supééér. Dobrý si, Jožko.- Nié, zase červená. Červený panáčik, stojíme.- Naskočí zelený a ideme.Vychádzam z Bratislavy do Rovinky.- Jožko, počúvame Jemné melódie, najviac hudby v utorok popoludní?- Samozrejme.- Ocko, Majko bol dnes v škole.- Kto je to Majko?- Ja.- A čo ste robili v škole?- Hrali sme sa.- Ako ste sa hrali?- Hrali sme sa naháňali.- Poslúchal si?- Áno ocinko.- Jožko, sú štyri hodiny?- Nie Majko, už je štvrť na päť. Štyri hodiny, pätnásť minút. - Štyri hodiny pätnásť minút?- Áno. Vieš, čas nestojí, štyri hodiny už boli. Teraz je už štvrť na päť.Vchádzame do Dunajskej Lužnej.- Oci?- Áno? - Je štvrť na päť? - Nie, už je o päť minút viac, 4 hodiny dvadsať minút.- Oci?- Áno.- Máš naladené Jemné melódie?- Majko, už Ti na túto otázku viac neodpoviem. Vieš, že mám...- Už si mi to stokrát opakoval.- Tak sa už na Jemné viac nepýtaj.- Oci, on blbec predbieha!- Majko, blbec sa nehovorí.- Ocinko, ja nie som blbec.- To Ti kto povedal? Si šikovný chlapec.- Áno, som šikovný.Sme medzi Dunajskou Lužnou a Šamorínom.- Oci, predbiehaj.- Musím počkať, idú autá oproti.- Niééé, zase bager. Choď preč!- Už obieham.- Dobrý si, Jožko!- Oci?- Áno?- Máš naladené Jemné?Vchádzame do Šamorína.- A už sme domááá.- Už sme v Šamoríne, a o chvíľku budeme doma naozaj.- O chvíľku? A môžem hrať potom draka na počítači?- Až keď sa naješ a urobíme úlohy.- Keď sa najem a urobíme úlohy, potom budem hrať dráčika.- Áno.- A zajtra nejdeme do školy?- Ideš zajtra do školy, až v sobotu nepôjdem.- Keď sa poučím, potom prídeš po mňa a pôjdeme...?- To ešte uvidíme.- Keď prídeš po mňa, pustíš Jemné melódie, najviac hudby v utorok?
O jemných melódiách, blbcoch a čase, ktorý nestojí
Hrubý prepis mojej dnešnej konverzácie so synom počas cesty zo školy v Bratislave domov do Šamorína. Podobné dišputy vedieme so synátorom v aute deň čo deň. Chce to trpezlivosť, odpovedať sedemročnému synovi. Alebo „len“ plniť jeho pokyny. Pri tejto debate často mávam pocit, že v aute sa jeho autizmus stráca. Komunikuje väčšinou k veci. A ak aj náhodou nie, tešíme sa zo spoločných chvíľ. A ja tieto rozhovory milujem. Ešte viac však milujem Maja. A v takom prípade nie je čo riešiť, ani opakujúce sa otázky...