Pokazení výrobcovia?

Toto nie je jediná vec, ktorá mi spôsobuje občasný hlavybôľ. Poraziť ma z času na čas ide aj z iných (nepo)darkov. Z počítača, ktorý začne štrajkovať po roku – dvoch, a po troch definitívne zakape. Zo žehličky, ktorej životnosť sa meria maximálne tiež na niekoľko (pri počítaní stačia prsty jednej ruky) rokov. Z práčky, ktorá dlho neperie dočista do čista, pretože sa po dvoch – troch rokoch dostane „mimo“. Z topánok, ktoré sa začnú odlepovať pomaly ešte v predajni po zaplatení...Zdá sa mi, že kedysi to bolo iné. Moja mama ešte teraz perie na práčke, ktorá u nás prala na prelome osemdesiatych/deväťdesiatych rokov. Moji svokrovci majú doma chladničku Calex (ani raz nebola doteraz pokazená!), ktorá pamätá šesťdesiaty ôsmy rok. A príkladov by sme našli iste veľa...Za jeden z tých pozitívnych príkladov považujem napríklad aj môj starý dobrý predošlý mobil Nokia, s už vydratou klávesnicou. Samozrejme, že som sa v ruke s ním nepotápal, ale aby som sa bál, že by naň padlo niekoľko dažďových kvapiek, či že my mu vadil pot, to nie. Proste bol v pohode. Teraz už ľutujem, že som sa s ním rozlúčil. Nebol síce najmodernejší. Dalo sa z neho „len“ telefonovať. Ale bol spoľahlivý...