Silvester

Na rozdiel od Vianoc či Veľkej noci a ich duchovného rozmeru, nevidím na Silvestri nič výnimočné. Nič čo by bolo dôvodom na tzv. prikázanú zábavu. Prečo by som sa mal v tento deň veseliť? Lebo je posledným dňom v roku? No a čo? Je koniec dôvodom na oslavu? Alebo začiatok? Prečo by som sa mal veseliť, keď neviem, čo mi osud v novom roku priveje do cesty?Aby bolo jasné, na Silvestra bývam väčšinou veselý. Ale nie je to vďaka vítaniu nového roka. V kruhu rodiny či priateľov má tá veselosť a príjemná nálada celkom iné, prirodzené korene. V kruhu svojich blízkych človek zväčša nebýva smutný.Čím som starší, samotný Silvester však vo mne vyvoláva skôr nostalgické pocity. Pocity súvisiace so smútkom za niečím, čo sa už nikdy nevráti. Za osobami, ktorých životná púť sa v skončila v práve končiacom sa roku. A zároveň prináša aj veľké očakávania z nového roka. Čo prinesie. Kam nás počas neho osud zavedie. Aké skúšky nám v novom roku život pripraví. Človek pri tom realisticky tuší, že napriek prianiam, zo všetkých stránok šťastný ten nový rok nebude. Pre nikoho. Určite to všetci tak trochu tušíme. A možno preto sa na konci roka tak veselíme, ktovie. Na obavy z neznámeho je ešte čas...