Super pánska jazda

„Ideme do aquapaparku?“ pýtal sa ma synátor už niekoľko dní predtým. Tešil sa ako malé decko (veď ním aj je:-). Zo soboty na nedeľu pomaly ani zaspať nemohol. „Keď sa vyspinkám, pôjdem do vodičky!“ zopakoval aj tri-štyrikrát za sebou. Odborník by možno povedal, že opakovaním tejto vety ukázal jeden autistický rys. Ja som však vedel, že opakovaním najmä ukázal, ako emocionálne vie veci prežívať a ako sa vie tešiť. Čuduj sa svete (alebo nie?:-), v súvislosti s našou panskou jazdou ukázal aj svoje filigránske povahové črty. Náš „mladý muž“ vedel, že sa ide plávať, a preto do obeda nezvykle poslúchal. Okrem iného nevymýšľal ani s jedlom, obed zjedol bez reptania. Vedel, že ho čaká vzrušujúca „jazda“. Vyrazili sme na ňu hneď po obede.„Taťo, pozor. Kamión!“„Taťo, už móžeš!“„No chóď, nevleč sa!“ (to smeroval nie na mňa, ale na predo mnou idúci kamión:-)Na ceste do Senca mi Marek opäť potvrdil, že sa už asi definitívne rozrečnil a že tento autistický rys (myslím nerozprávanie) je už minulosťou. Aj keď nie vždy ešte rozumie tomu, čo hovorí. Respektíve niekedy ešte rozpráva „mimo realitu“. Tak ako aj chvíľkami počas dnešného popoludnia, kedy tak v aute, ako aj v bazéne stále omieľal mená ľudí z Markízy nominovaných na TOM-a. On si tie zoznamy doslova pamätá z televíznych upútavok...V aquaparku sme boli tri hodiny. Z toho okrem päťnásťminútového „brejku“ na hranolky s kečupom (pre Mareka, jeho najobľúbenejšie jedlo) a klobásku s kávou (moje obľúbené:-) sme z vody nevyšli. Marek sa mi predvádzal vo svojej plnej plaveckej kráse, ponáral sa, splýval, ležal na vode na chrbte...Ak sa náhodou občas aj trošku viac ponoril a tak si „chlipol“ vody, hneď ma upokojil. „Neboj taťo, som v poriadku,“ povedal a okamžite sa opäť stratil pod hladinou. Myslím, že viac som sa bál ja ako on...Inak potvrdil mi, že sa vie aj sám pochváliť. „Pozri teta, ako dobre plávam,“ oslovil azda desať žien plávajúcich okolo nás. Niektoré zareagovali s úsmevom, niektoré zjavne nevedeli, „vo co kráčí“...:-)Boli sme aj na tobogane (Marek tobogan nazýva „tunel“), rovnako som mu dovolil aj skákať do vody... „To je Nataša,“ prezradil mi v istú chvíľku. Najskôr som si myslel, že myslí nejakú kamarátku zo škôlky. „To je Nataša Bedingfield!“ zopakoval ešte raz v narážke na pieseň, ktorú púšťali v aquaparku, a začal si ju nahlas v angličtine pospevovať. Nevedel síce, čo spieva, len opakoval to, čo počul už viackrát v rádiu. Aj takýto je Marek:-)...Deň sme zakončili zmrzlinou v Dunajskej Lužnej, už aj s našimi „babami“. „Mamka, kúpal som sa s taťkom!“ zahlásil Marek mame ako prvé. S úsmevom cez celú tvár, s rozžiarenými očkami... „Keď sa vyspinkám, pôjdem s taťkom do vodičky,“ povedal dnes pred spaním.Do vodičky síce zajtra nepôjdeme, ale určite spolu niečo menšie či väčšie opäť „spáchame“. Alebo pôjdeme niekam von, alebo sa budeme blázniť a hrať doma.Tak ako každý deň...