Spomenul som si v tejto súvislosti na slová môjho profesora informatiky z trnavského „gympla“ z konca osemdesiatych rokov. „Každá žena krajšia od čerta je krásna,“ povedal neviem už pri akej príležitosti...Vtedy sme sa, ja i moji spolužiaci, nad spomenutou vetou skôr zasmiali ako zamysleli. Pod „ťarchou“ 17-18 rokov sme totiž preferovali (aj tí z nás, ktorí na to nemali:-) väčšinou krásnu tvár (obal) pred neuchopiteľnou vnútornou krásou (obsah). Životné cesty, životné facky, poznanie, to všetko dovolím si tvrdiť u väčšiny mužov postupne prispieva k modifikácii mužského názoru na ženskú krásu (myslím, že to podobne platí aj vo vyvíjajúcom sa pohľade žien na nás mužov:-), kedy prím začína hrať v mladosti často podceňovaná duševná krása ženy.Samozrejme, ideálne je, keď je ženská krása vonkajšia i vnútorná v symbióze, v rovnováhe:-). Aj v takom prípade sa však pomyselné misky váh prevažujú práve v prospech spomenutej vnútornej krásy (aury, duše, inteligencie – aj emocionálnej, vône ženy - dosadiť si tu každý môže to svoje...).Kult vonkajšej krásy môže byť v súčasnom svete akokoľvek silný, každý z nás raz zostarne. Vlasy ošedivejú. Telo sa zhrbí. Zdravie prestane slúžiť.Vôňa ženy však zostáva.
Vôňa ženy
Včera som v Magazíne Dnes (štvrtková príloha českého denníka MF Dnes) čítal rozhovor so ženou českého premiéra Jiřího Paroubka Zuzanou Paroubkovou. Rozhovor to bol zaujímavý, ale nie o ňom chcem. Zaujala a príjemne prekvapila ma v rámci interview uverejnená fotografia pani Paroubkovej. Zo ženy vraj nevkusne oblečenej a s nemoderným účesom urobil štylista veľmi atraktívnu dámu. Paradoxne až potom som sa pozornejšie zahľadel aj na fotku pani Paroubkovej „pred štylistom“. A uvidel, či lepšie povedané zacítil som krásu, auru, vôňu ženy aj tam...