Dobrý deň, pán medveď, kam ste sa vybrali?

Rodina mojej polovičky patrí taktiež k horalom. „Prostredie, v ktorom som vyrástla, je len pre odvážnych a smelých,“ žmurkla manželka významne na mňa pár dní dozadu, keď som jej s hrôzou z dennej tlače čítal správu, ako v „jej“ Domaniži medvede napadli ovce v košiari, pričom dve usmrtili. Vraj ich (medveďov) žije v horách okolo Domaniže okolo 12! „Mama hovorila, že jej suseda zazrela pred pár dňami medvediu rodinku na okraji lesa neďaleko dediny, na mieste, kde sme pred časom opekali. Chvalabohu k stretnutiu nedošlo,“ dodala s úsmevom na tvári namiesto bodky.Nič som na to nepovedal. Iba som si predstavil, ako medvediu rodinku ponúkam špekačkou v prípade, že by nás na tom mieste prekvapili o niekoľko týždňov skôr, v najlepšom, pochutnávajúcich si na práve opečených dobrotách z mäska. Ale myslím že niečo by sa aj im ušlo:-).Tento víkend sme po mesiaci k svokrovcom opäť zavítali. Keďže manželkin brat Miro je poľovník, medveďom sme sa pri debate pochopiteľne nemohli vyhnúť. „Ak by som v lese stretol medveďa, respektíve ak by on stretol mňa, okamžite pustím do gatí,“ dávam najavo svoju „statočnosť“. „Možno by Ti to aj pomohlo, smrad ich zvykne odplašiť,“ odpovedá Miro so smiechom. To, do akej miery vychádza z praktických skúseností (asi ale nie svojich, keďže je poľovník:-), neviem. Dúfam však, že ja na vlastnej koži správnosť tejto teórie v praxi nikdy nebudem musieť overovať.Páči sa mi ten nadhľad a samozrejmosť, s akou ľudia v tejto dedine berú existenciu medveďov v okolitých horách. Napríklad svokra, tá býva od jari do jesene, ak sa dá, každý deň v lese a dlhé hodiny zbiera hríby. Často sa pritom zatúla hlboko do lesa, kde ak by božechráň stretla jedného z tých dvanástich macov, ani autogram by si nemala čas vypýtať...„Neboj sa, som obozretná. Počúvam, čo kde praskne, pozerám dookola, či niekde nezazriem dáky pohyb. A keďže som tu vyrástla, vyhýbam sa miestam, kde by som na medveďa skôr mohla naďabiť,” komentuje svoje potulky lesom s takým úsmevom, akoby medvede patrili odveky k ich rodinným priateľom.„Medvede tu žijú od nepamäti. Sú síce teraz trochu premnožené, ale – aj tak sa nebojím.”Poľovník Miro nám včera vyrozprával historku, ktorú v domanižanskej krčme počuť už pár dní a má zjavne veľký úspech. Aj keď nevedno, do akej miery je či nie je prifarbovaná, prezrádza, že miestni ľudia si z medveďov naozaj často až srandu robia...Traja miestni poľovníci boli vraj vysoko v hore, čistili lesné chodníčky. Jeden z nich, Mirov kamarát Vlado, čistil sám povyše ostatných dvoch. Flintu mal odloženú na bicykli, keď tu zrazu pár metrov od neho sa v zákrute vynorí – medveď...„Nebolo mi všetko jedno. K medveďovi bližšie ako k flinte, nevedel som, čo robiť. Napadlo mi, že podľa niektorých doporučení sa treba medveďovi v lese prihovoriť. Aj som tak preto urobil a pýtam sa ho – dobrý deň, kam ste sa vybrali, pán medveď? Neviem, či som ho otázkou šokoval, ale on sa po nej bleskovo otočil a tak, ako sa objavil, sa aj stratil,” toľko prerozprávané Vladove spomienky.A čo na to zvyšní dvaja, ktorí boli v inkriminovanej chvíli predsa len v bezpečnejšej vzdialenosti?„Vlado, a prečo si mu vykal?”Na záver jeden vtip o medveďoch, ktorý mi povedal Miro...Viete, čo potrebuje poľovník na lov jeleňa?- Príručku Ako loviť jeleňov, pušku a náboje.A čo potrebuje poľovník na lov medveďa?- Pušku, náboje, dva kamene, dve esá a príručku Ako loviť jeleňov.???- Poľovník sedí na posede a vidí medveďa. Čo urobí? Hodí po ňom oba kamene, aby si ho medveď všimol a snašil sa za ním vydriapať na posed. Poľovník, keď má medveďa na dosah, zoberie vidličku a pichne ho do oka... Na čo medveď s hrôzou vykríkne: Oko!Poľovník mu na to ukáže obidve karty: Dve esá!Medveď: Som z toho jeleň!A polovník ďalej pokračuje podľa príručky o love jeleňov...