- Počúvaj, Ema, ty si vedela o tom zápale mozgových blán? Peťo s tým včera prišiel, - začne bruneta.
- Nie, čo s ním? - pýta sa jej blonďavá priateľka.
- Vraj to včera dostal. Bol v šoku, keď to zistil. Niečo také nečakal...
- Čože? To nemyslíš vážne! Veď povedali, že to nehrozí.
- Včera v ambulancii. Boli s ním viacerí. Vraj ako podpora. Rišo, Jano, tuším aj Lenka. Chceli ho povzbudiť, veľmi sa obával výsledku, - hovorí kučeravá bruneta a na tvári sa jej zračí súcit.
- No a ako to prebiehalo? - zaujíma sa blondína. Podľa všetkého je reč o ich spoločnom kamarátovi. Taký mladý a zápal mozgu? Chudák, pomyslím si a posuniem sa v čítaní o riadok nižšie.
- Ani sa nepýtaj. Kým sa Peter sústreďoval na mozog, Lenka dostala infarkt.
Vtedy už zdvihnem zrak aj ja a spozorniem. Učenie počká. Tu ide zjavne o ľudské životy! Začnem byť zvedavá, ale nepýtam sa. Ani nemusím, ozve sa blondínka. Na moje prekvapenie úplne zvláštne.
- Infarkt? No toto! Ona mi predtým spomínala, že ho isto-iste dostane. Lekárka sa zrejme príliš nepotešila.
- A predstav si, - pokračuje bruneta, - Tomáš vraj schytal žltačku. Ten má ale šťastie! - vykríkne a zasmeje sa. Môj zdesený výraz si nikto nevšíma.
- Ešte že sa proti nej nedal zaočkovať, - povie a obidve sa schuti zasmejú.
- Vieš, čo by som chcela ja? - opäť začne blondínka. - Asi sklerózu. Alebo, ešte lepšie, kómu. Áno, bezvedomie! - vyratúva a mňa zachváti panika. Kde som sa to dostala? Čo sú tie dve zač? Tešia sa z nemoci a utrpenia iných a samé si prajú dostať hrozné choroby. Začne sa mi točiť hlava. Je mi zle.
- Ste v poriadku? Akosi ste zbledli, - prihovorí sa mi bruneta.
- Nie je mi dobre. Asi som sa zľakla, som nejaká slabá, - odpovedám rozpačito a cítim, že čochvíľa odkvecnem.
- Ľahnite si. Evka, pridrž jej nohy hore. Stabilizujeme ju. Treba doplniť tekutiny. Máte vodu? Evka, podaj mi minerálku, mám ju v kabelke. Nebojte sa, len pokojne. Keby nás teraz videla doktorka, hneď by nám dala áčko, - usmeje sa na mňa duchaprítomná brunetka.
- Áčko? - nerozumiem a dovolím blondíne, aby mi stiskom na krku zmerala tep.
- Sme študentky medicíny. Práve ideme na skúšku z klinických príznakov chorôb. Veď ste nás počuli. Témy, ktoré dostali naši spolužiaci, dajú poriadne zabrať. Ten zápal mozgových blán je asi najťažší. Chudák Peter, dostal z neho Fx, - povie bruneta a obrovský otáznik v mojej hlave sa v momente pretvorí do gigantického smajlíka.
- Takže, takže... - začnem ťažko, - ten infarkt, skleróza...
- Áno, to sú okruhy otázok. Učiť sa ich nie je veru prechádzka ružovou záhradou, - vysvetlí blondínka. - Preto dúfam, že si vytiahnem kómu, tú som sa naučila najlepšie.
Ležím si vyvalená v kupé na sedačke a zatiaľ čo jedna študentka medicíny mi pridŕža nohy a druhá utiera pot z čela, ja sa snažím upokojiť, že žiaden zo spomínaných ľudí nie je v ohrození života. Moja tvár sa začne červenať. Nie však preto, že by sa brunetke podarilo naliať mi krv z nôh do hlavy, ale preto, že sa za celé to nedorozumenie hanbím ako pes...
