Pedále ma sprevádzajú celý život. Najprv som sa na ne iba pozerala z výšky detského sedadla umiestneného na bicykli môjho otca, spokojne si sediac, zatiaľ čo on šliapal. Neskôr som začala tento zázračný „motor“ nemotorového vozidla používať aj ja, spočiatku síce s nevyhnutnou asistenciou pomocných koliesok. Ale čoskoro som ich už nepotrebovala. Ešte teraz mám v hlave obraz, ako mama podopierala koniec sedadla a utekala ozlomkrky popri drobnom bicyklíku, na ktorom sedel malý, ale hrdý novopečený cyklista. Počas slnečných dní som prejazdila kilometre, najmä so svojimi bratmi, ktorých mám, našťastie, dosť :-) .
Pedále z bicykla som onedlho začala striedať s ich ďalším typom. Tiež som ich stláčala posediačky, ale tentokrát ma nepoháňali vpred. Boli to pedále klavíra. Osem rokov som takto pedálovala doma, v škole, na koncerte či besiedke a zo spleti čiarok a bodiek na papieri vyčarovala melódiu. Medzitým som vyrástla, takže som vymenila aj bicykel, a teda som mala k dispozícii aj väčšie pedále. Tie však začali čoraz častejšie ustupovať pedálom stacionárneho bicykla v posilňovni. A tak som si už šliapala na pedále cestou na hudobnú školu, na hodine klavíra a s hudbou v ušiach vo fitku. Aby som nevyšla z pedálového zvyku, doma som mala k dispozícii pedál smetného koša.
Čas však išiel ďalej a mňa dostihla dospelosť. Osemnástka so sebou prináša nové možnosti. Aj nové pedále. A tak som skončila v autoškole. Zoznámila som sa so spojkou, brzdou a plynom a (ne)šikovne ich striedavo stláčala. Toto veru nie je ako hra na klavíri, hovorila som si vždy, keď som sa nevedela rozbehnúť bez toho, aby celá posádka v aute rýchlym uvoľnením spojky neposkočila dopredu. Tieto pedále nestláčam často, akosi sa nevieme skamarátiť. No našla som si iného kamaráta. Ba ešte viac, pedálového priateľa! Pedál, ktorý ženie vpred. Ale inak. Vďaka nemu sa realizujem tam, kde som objavila svoju novú záľubu. Šijem. Pedál šijacieho stroja stláčam s takou istotou, že sa sama čudujem. Veď v aute som „pedálovala“ vždy len s malou dušičkou (som ešte stále začiatočník). Zato pedál, ktorý poháňa moju šijaciu mašinu len taký fukot, to je moja šálka kávy. Lepšie ako hlúpa spojka, povedala som si po zakončení ušitého výtvoru. J
Pedále ma veru sprevádzajú celý život. Každý z nich je iný, každý má inú funkciu. Som zvedavá, s akými pedálmi sa ešte v budúcnosti stretnem. Celkom by sa šikol taký, čo by ako plyn pomohol ľuďom pohnúť rozumom, alebo taký, ktorý by nás večne uponáhľaných trošku pribrzdil...
