Hnevá ju, že šéf jej ani po dvoch rokoch práce vo firme nedal ešte trvalú zmluvu. Necháva si zadné dvierka. Veď čo v takom malom mestečku. V tomto kúte Slovenska roboty niet a tak ľudia míňajú peniaze opatrne, šetria si ich na dôležitejšie veci. Veď preto aj odišla pred piatimi rokmi do Rakúska opatrovať seniorov.
Muž si našiel inú a ona zostala sama na dve dievčence. Po rozvode to išlo u nich s finančnými záležitosťami dolu vodou. Dievčatá boli v puberte, rástli ako z vody, každú chvíľu im bolo treba niečo kúpiť, tu oblečenie, tu topánky, pomôcky do školy. A čo z tých alimentov, čo od neho dostala, veď to je hotová almužna. I jesť bolo treba, kúpiť drevo na kúrenie, opraviť čo- to na dome, veď už nie je najnovší a vždy sa niečo objaví. Ešte dobre, že jej pomohla mama.
Ostala bývať v rodičovskom dome. Otec sa vytratil, ani s mamou nezbadali ako, a mame by bolo aj tak smutno. Tak sa potešili obe, že si budú navzájom liečiť samotu. A veru aj mamina penzia sa zišla, aj keď to nebolo bohviečo. Nuž, prikvačila ich bieda a tak sa našlo riešenie . Po dlhom rozhovore s mamou sa rozhodla, že skúsi prácu v Rakúsku. Veď koľko žien tak urobilo a dá sa to zvládnuť. Mama sa postará o dievčatá a ona pôjde. Nebude to ľahké, opustiť deti v najťažšom období života a ísť do cudzieho sveta. Nechať svoje srdce doma a dušu dať človeku, čo ho ani nepoznáš. Nevieš, ako ťa prijme, či si budete rozumieť. A čo už počula od mnohých žien, čo im tiež nič iné nezostalo, ako dať sa na túto cestu: Nemajú nás za nič, chcú, aby sme robili dvadsaťštyri hodín v kuse, veď nás za to platia, nie? Ale keď ťa bieda tlačí, vydržíš všetko.
A dievčatá potrebujú financie, aby mohli študovať. Obidve sú veľmi šikovné, učia sa na jednotky. Janka už je v deviatke a chce ísť do gymnázia. A to treba cestovať do okresného mesta, zaplatiť cestovné, všelijaké kurzy, školské pomôcky a treba ju aj obliecť. Veď gymnazistka nemôže chodiť ako úbožiatko, budú sa jej smiať. Deti vedia byť veľmi tvrdé. Chce byť učiteľkou.
Andrejka je druháčka na odbornej škole a krásne spieva. Už bola úspešná i na viacerých súťažiach, chodí do ľudovej umeleckej školy a učiteľka povedala, že by bolo dobré, aby išla na konzervatórium, aby využila svoje nadanie. A to je ešte horšie, odkiaľ zobrať peniaze na to, aby mohla bývať v internáte a študovať na konzervatóriu?
Nuž nič, riešenie bude Rakúsko. Horšie, že nemčina jej robí problémy. Ako sa len dohovorí, keď vie povedať sotva pár slov. Skúsi sa spojiť so svojou bývalou švagrinou, ktorá učí nemčinu na gymnáziu. Možno jej pomôže. A treba si urobiť opatrovateľský kurz, čo vytiahne ďalšie peniaze z vrecka. Ale nejako to zvládne.
A tak šla- do cudzej krajiny, k cudzím ľuďom s cudzou rečou a pomáhala cudzím, i keď doma by bolo komu pomáhať. Mama sa v poslednom čase začala sťažovať na svoje zdravie. Dva týždne tam a dva týždne doma. Rodina, ktorú si našla nebola zlá, prijali ju celkom priateľsky, svoju starkú si obľúbila a rozumeli si. Nemohla sa sťažovať ani na to, že by sa ju nejako snažili zneužívať, i keď s jazykom boli ešte vždy problémy. Ale tá túžba za domovom, za deťmi ju ničila, nedala jej spať, i keď si hovorila, že po čase si určite zvykne. Nezvykla. V noci, keď sa miesto spánku prevracala na posteli si veru neraz poplakala. Ale vzápätí si pomyslela, nedá sa nič robiť, musí to vydržať. A veru, doma bolo menej biedy, keď priniesla ťažko zaslúženú výplatu .
Ale mama sa jej nepáčila , akosi chradla a po návšteve lekára si už boli isté. Rakovina. Strašné slovo. Po troch rokoch práce v Rakúsku musela ostať doma. Mame sa stav zhoršil natoľko, že ostala ležať. Ešte teraz jej vyhŕknu slzy do očí, keď si spomenie, ako mamu choroba zmenila. Z veselej a pracovitej ženy ostala iba troska. Smrť bola pre ňu vykúpením, hoci to veľmi bolelo, keď sa s ňou s dievčatami lúčili na cintoríne.
Zostala doma a hľadala si nejakú prácu. Deti ju potrebovali. Ale kde nájdeš prácu v zapadnutom kúte Slovenska, kde oni žijú. Nakoniec našla čosi, čo jej prinieslo pár Eur na živobytie. Už to trvá viac ako dva roky, ale šéf jej doteraz nedal zmluvu nastálo. A ešte k tomu podala v Rakúsku daňové priznanie, hoci podľa zákona nemusela. Ktosi povedal, že treba. Finančný úrad nahlásil jej príjem na rakúsku sociálnu poisťovňu. Samozrejme, že daň jej nevyšlo platiť, ale sociálna poisťovňa jej vypočítala dlh na poistnom vyše 1500 Eur. Obchádzali ju mrákoty, keď jej prišiel papier, že má toľko doplácať. A rakúska sociálna poisťovňa sa s nikým nebaví, pošle exekútora a hotovo. Bolo jej veľmi ťažko pustiť tú sumu z ich biednych peňazí a ani ju veru nemala. Musela si požičať, aby to mohla zaplatiť a teraz to z toho jej úbohého slovenského príjmu spláca. Ďalšia diera v peňaženke. A dievčence potrebujú veľa, chodia do školy, dospievajú. Ešte dobre, že Andrejka už bude mať osemnásť. Strýkovci jej sľúbili, že na dievčatá dozrú. Tak si zase hľadá rodinu v Rakúsku....
