Ja som už síce na dôchodku, ale nie je mi jedno, ako budú žiť moje deti a vnúčence v budúcnosti na Slovensku. Neobstojí názor, že keď sa niekto nevie tu doma uplatniť, nech si hľadá uplatnenie v zahraničí. Je tam už mnoho mladých Slovákov, vrátane mojich synovcov a mojej dcéry. Uplatnili sa a nemusíme sa za nich v našej rodine hanbiť. Žijú si v celku na úrovni, môžu si dovoliť všetko, čo potrebujú aj čo chcú. Mnohí by sa i radi na Slovensko vrátili, ale do podmienok, ktoré tu sú, sa to podľa nich nedá. A ja ich viem pochopiť.
To, čo sa dnes tu na Slovensku deje by sa v demokratickej krajine diať nemalo. Na Slovensku sa totiž udomácnil spôsob spoločenského života, ktorý by sme mohli nazvať skôr anarchiou. Najjasnejším dôkazom toho je vražda mladého novinára a jeho snúbenice. V spoločnosti sa usídlila nenávisť, závisť a zloba. Jedni nadávajú na druhých, navzájom sa obviňujú z klamstiev, fašisti nadávajú liberálom, liberáli fašistom, jedna politická strana vyhrabáva na druhú rozličné podrazy, tá jej to vracia novovyhrabanými kauzami jej politikov, jedna skupina verejne pľuje na druhú a druhá jej to vracia. My občania len vyvaľujeme oči, čo sa to všetko na nás valí. Nečudo, že sa potom aj niektorí z nás správajú tak, ako to vidia u svojich politických vzorov. Keď môžu oni, prečo nie aj my?
Okolo nás pomaly nič poriadne nefunguje. Televízie si vysielajú od buka do buka, načo vysielať to, čo je v programe a načas? Vlaky si tiež chodia ako chcú, načo chodiť podľa cestovného poriadku? Minule som sedela pol hodiny na železničnej stanici. Za ten čas išlo 5 vlakov a ani jeden načas. Ani ten môj nešiel načas a samozrejme ani ten, ktorým som cestovala predtým na miesto, odkiaľ som sa vracala domov. Teda spolu šesť. A to som nesedela na stanici celý deň. Ktovie, koľko by som tých oneskorených vlakov bola ešte narátala. Nikomu nenapadne, že manipuluje s časom cestujúcich, ktorí možno mali iný a dôležitejší plán, ako čakať, či sa vlak objaví alebo nie.
Posadíte si pred činžiakom stromček? Nemyslite si, že si tam bude rásť. Prídu pracovníci povodia a pokosia ho. Ešte vás aj vysmejú, keď sa ozvete a ironicky po znamenajú, že ešte pôjdu aj tie tri borovice, čo rastú opodiaľ a pred pár rokmi nejakým zázrakom prežili podobné besnenie. Hlavne, že máme plné ústa ochrany životného prostredia.
Pred pár rokmi vás ako tovar kúpila spoločnosť, ktorá sprostredkuje predaj energií od inej spoločnosti, do ktorej vás zlákali podvodom a aj keď ste chceli ihneď odísť, nedalo sa, lebo vám v tom bránila vysoká pokuta za porušenie zmluvy. Nová spoločnosť sa ani neunúvala, aby s vami podpísala novú zmluvu a pár rokov vás okrádala tým, že ste jej platili za produkt, ktorý u nej neexistuje, ale vo vašej predošlej podvodnej zmluve bol. Keď im voláte a žiadate vysvetlenie, chcú vám vysvetliť nevysvetliteľné. Veď to je v zmluve, ktorú ste podpísali s už neexistujúcou spoločnosťou. A to si táto nová spoločnosť hovorí, že je slovenská.
Keď si náhodou chcete prečítať niečo v tlači alebo na internete, nestačíte sa čudovať, čo sa všetko dočítate. Blogy, diskusie a veru aj niektoré články sú plné vulgarizmov, nenávisti a ponižovania ľudí, ktorí majú iný názor, nezáleží na tom o ktorú stranu sa jedná. Veď sme v dobe slobodného vyjadrovania, tak čo. Nezastavíme sa ani pred takými autoritami ako je napríklad prezident. Mnohí zneužívajú anonymitu internetu na to, aby si kompenzovali svoje mindráky a sú vlastne na internete len preto, aby všetko znegovali a urážali ostatných hlava-nehlava. Vyžívajú sa v tom. My ostatní už ani nevieme, čomu v novinách, časopisoch, televízii a na internete sa dá veriť a čomu nie. A to sme dospelí. Čo naše deti? Najlepšie, keď ich k tomu všetkému ani nepustíme? Alebo pustíme? Čo z nich vyrastie? Ako budú ďalej ižiť v tomto marazme?
Kam sa to rútime?
