S klasickým športom to nemá nič spoločné, hoci ide o „najvyššiu ligu“. Prím teraz hrajú prestupy do veľkej politiky.
Recept je pritom jednoduchý a navyše pomerne lacný. Ako na to? Základom je byť aspoň naoko čo najviac zanieteným aktivistom v prípade nejakej dostatočne medializovanej „kauzy“. Postupne, no nesmierne intenzívne sa snažiť zviesť na mediálnej vlne najlepšie pod rúškom nezištného aktivistu, ktorého prvoradým „poslaním“ je upozorňovať na prešľapy, kšeftovanie a akékoľvek nekalé praktiky tých zlých politikov. Používať pritom čo najexpresívnejší slovník, podľa možností čo najfrekventovanejšie omieľať slová ako zlodeji, banda nenažratá, korupčné svine, atď. Keď už dotyčného dôverčivá verejnosť ako tak pozná, nechať sa zlanáriť „osvedčenou“ politickou stranou a šup sa ho do politiky. A zásadne pritom netrochárčiť. Treba si dávať tie najvyššie ciele a kandidovať rovno do parlamentu!
Učebnicovým príkladom vydareného prestupu je napríklad taký M. Blaho, ktorý sa na Slovensku zviditeľnil ako neoblomný zástupca malých veriteľov v kauze Váhostav. (Mimochodom on napokon peniaze od nenávideného stavebného giganta dostal). Zaujímavé je, že ešte v novembri 2015 Blaho pri otváraní úseku rýchlostnej cesty na strednom Slovensku hádzal vajíčka po ministrovi dopravy, okrem iného aj s takýmito hláškami: „Banda zlodejov ... Politik je hovno!... Mali by vás obesiť, do jedného,". Dnes už tento „drsný“ chlapík Blaho bojuje na druhej strane barikády - na kandidátke strany Sloboda a Solidarita do parlamentných volieb. Či chce alebo nie, prakticky takto podľa vlastných slov tvorí zo seba onoho politika.
Na mediálnej vlne dokáže podobne parádne surfovať trebárs aj starosta Vajnor J. Mrva, zanietený bojovník proti hazardným hrám, či podporovateľ referenda o ochrane rodiny. Vždy sa dá chytiť témy, ktorá v danom čase u ľudí jednoducho letí. Pri tom všetkom deklaruje, že to robí pre občanov. Veľký developerský projekt, ktorý „pustil“ do obce a obľúbené dedinské Vajnory zmení na sídliskovú krabicáreň, však svedčí o opaku. Už sa mu zrejme aj máli komunálna politika a radšej by gazdoval v národnej rade ako kandidát Procházkovej SIETe. O takýchto aktívnych ľudí s vysokými ambíciami našťastie na Slovensku nemáme núdzu. Napríklad taká V. Remišová, ktorá si uvádza pred meno pútavé spojenie - protikorupčná občianska aktivistka. Remišová sa zviditeľnila predovšetkým kauzou údajne predraženej kompy na Dunaji. Kauza niekoľko týždňov živená médiami dostatočne spropagovala aktivistku, ktorá vzápätí šokujúco vystrelila až na prvé miesto kandidátky OľaNO. Podobne sa na kandidátke OľaNO ocitli aj ďalší aktivisti, medzi nimi aj učiteľ O. Žarnay. Toho preslávilo prepustenie zo školy potom, ako v médiách upozornil na údajné plytvanie peniazmi. Dlho sa následne nevedel zamestnať. Každopádne mizerný učiteľský plat samozrejme nedokáže konkurovať tomu poslaneckému.
Otázne je, čo prioritne motivuje podobných ľudí k takýmto prestupom (skutočná ochota niečo urobiť pre ľudí, peniaze, sláva, nenaplnené ambície) a čo s nimi urobí veľká politika po istom období. Nezaradia sa len do šíku 150-ich vyvolených Slovákov, z ktorých kde tu niektorý „uletí“?
