Po roku 1989 sme sa stretli s dvoma hraničnými prístupmi k našej ekonomike. Jeden presadzoval silný vplyv štátu, druhý bezbrehú otvorenosť trhu a monopolom. Každý mal svojich politických podporovateľov a má ich aj dodnes. Pravda je ako vždy niekde uprostred.
Silný štát a aj silné monopoly majú pre niektorých politikov svoje čaro v podobe rýchlo a jednoducho komunikovateľných posolstiev. Napríklad štátne železnice poskytnú dopravu „BEZPLATNE“ pre určitú skupinu ľudí podľa princípu moci „Rozdeľuj a panuj“. Druhý extrém nás presviedča, že naša bezbrehá ekonomická otvorenosť nás prinúti byť konkurencieschopnejšími. Tento princíp by možno platil, keby všetky ekonomiky sveta mali rovnaké podmienky, čo je samozrejme ilúzia. Monopoly si v každej krajine dobre zaplatia svojich lobistov na všetkých úrovniach a preto sú tak úspešné. Politici aj jednej, aj druhej skupiny sú úspešnejší, ako tí, ktorím záleží na skutočnej a dlhodobej prosperite celého Slovenska. Riešenia na podporu živnostníkov, malých a stredných podnikateľov s pozitívnym vplyvom na rozvoj všetkých regiónov sa v niektorých prípadoch prejavia až v druhom volebnom období a toto je kameň úrazu, keďže tu sa už začína politická vypočítavosť (po mne potopa). Aj v ekonomickom prístupe sú politickí trpaslíci a skutoční štátnici. Budúci rok nás čakajú parlamentné voľby. Ak chceme zlepšiť kvalitu nášho života v ekonomickej oblasti, musíme voliť takých politikov, ktorí v sebe majú štátnický rozmer aj v oblasti ekonomických riešení.
V Nemecku sa malé a stredné firmy podieľajú až 52 % na výkone nemeckej ekonomiky, z toho takmer dve tretiny z nich podnikajú v priemysle.
Malé a stredné firmy sú tiež kľúčové pre udržanie inovácií, vďaka ktorým je Nemecko väčším čistým exportérom ako sú USA. Z údajov Európskej únie vyplýva, že až 54 % stredných a malých firiem v Nemecku prinieslo v rokoch 2008 - 2010 na trh inovované produkty alebo procesy. Priemer v únii je pritom 34 %.
Je zjavné, že kvalita života obyvateľov v Európskej únii je priamo úmerná rozvoju malého a stredného podnikania. Čím je rozvinutejšie, tým sú obyvatelia spokojnejší.
Veľmi zaujímavý pohľad priniesol aj český pravicový sociológ Petr Hampl, ktorý takto vidí modely a výhody rôzneho ekonomického prístupu (pre autentičnosť to citujem v češtine):
„První z nich je založen primárně na velkých organizacích, korporacích a státních podnicích. Je pro něj typická vysoká míra byrokracie, státní regulace všech oblastí života a zejména regulace podnikání. Patří k němu rozsáhlé přerozdělování nikoliv ve prospěch chudých, ale ve prospěch bohatých (viz např. tzv. investiční pobídky), propojení úřadů a korporací a vláda odborníků. Souhlasím s tím, že tento model se vyčerpal (ať už mu budeme říkat kapitalismus nebo jinak). Ale přesnější by bylo říct, že nikdy pořádně nefungoval. Pro druhý model je typická místní autonomie, jen velmi omezená byrokracie, malá moc státu, malá role korporací a také porozumění tomu, že skutečným základem každé fungující ekonomiky musí být mikrofirmy a živnosti."
