Začiatkom januára mi prišla pozvánka na MVP summit a povedal som si, že keď dostanem víza tak tam pôjdem. Víza som dostal bez väčších problémov, tak som kúpil letenku a išiel. Čo ma celkom prekvapilo bol pohovor pred nástupom do lietadla. Otázky, ktoré som dostával sa mi zdali absolútne nezmyselné. Pýtali sa ma, kedy som si balil batožinu a s kým, ako som išiel na letisko vo Viedni, koho auto to bolo, akú mám pri sebe elektroniku atd. Trvalo to skoro päť minút a potom ma pustili. Na letisku v Seattle už to bola pohoda, zobrali mi otlačky ľavého a pravého ukazováka, a urobili si aj foto tváre. Potom sa ma opýtali načo tam idem a či robím v Microsofte, pretože som išiel na MVP summit. Odporúčam všetkým, ktorí idú do USA prvý krát, aby si do lietadla zobrali pero a pamätali si adresu prvého ubytovania v USA. Ja som tú adresu presne nevedel, a preto som tam robil trochu chaos s príručnou batožinou, kde som to mal napísané. Počas letu treba vypísať dve tlačivá: biele (keby sme nepotrebovali víza, tak by to bolo zelené tlačivo) a modré. Nezabudnite pri odchode z USA znovu odovzdať na letisku otlačky a foto, lebo pri budúcej návšteve by ste mohli mať problém.
Centrum Seattle nie je veľmi veľké a v pohode som ho pochodil peši. Predtým som si doma pozrel satelitné snímky, ale prekvapilo ma, že niektoré ulice sú dosť do kopca, čo som na tých snímkach nevidel. Prvý deň večer som v uliciach videl naozaj zopár zaujímavých zjavov - ako z filmov. Dosť veľa žobrákov (aj na elektrických invalidných vozíkoch s mobilným telefónom v ruke), černochov v oblečení o dve - tri čísla väčšom a samozrejme veľa taxíkov s indickým vodičom v turbane. Ako raz niekto už napísal, že keby tam prišiel mimozemšťan tak si to nikto ani nevšimne. :-)
Počasie bolo podobné ako u nás a práve začínali kvitnúť stromy. Bolo aj relatívne dobré počasie, ale aj pršalo. Veľmi zaujímavé bolo, že som videl mnoho ľudí oblečených celkom ako v lete, ale aj v rôznych kombináciách. Takže nebol problém pri teplote okolo 10 st. C vidieť človeka v tričku, krátkych nohaviciach a sandáloch naboso. Ale videl som aj mladú ženu v čiapke, zimnej vetrovke, nohaviciach a znovu v sandáloch naboso. Celkovo som mal dojem, že im je tam nejako viac teplo, lebo aj v hotelovej izbe nebolo príliš teplo. Inak som si pred spaním hneď spomenul na článok Evky Cucurachi. Posteľ bola celkom vysoko a „perina" bola zasunutá z každej strany, takže spíte ako v spacáku.
Čo ma prekvapilo ale najviac, bolo oblečenie niektorých detí. Rodičom asi bolo jedno ako je vonku a čo ich deti majú na sebe. Videl som pani, ktorá bola oblečená vhodne do daždivého počasia, ale tri malé deti, ktoré išli s ňou boli ako na pláži - tričká s krátkym rukávom, šľapky na boso a krátke nohavice, alebo sukňa. A to fakt lialo a nebolo viac ako 10 st. C. Nepredpokladám, že len tak vybehli z domu, lebo to bolo v časti, kde veľa obytných domov nebolo. Ale asi sú otužilejší ako my a nemajú s tým problém.
Ostatné veci ma až tak neprekvapili aj keď niektoré by sme asi robili inak, ale ako sa hovorí iný kraj iný mrav. Čo som tam vlastne robil a akých zaujímavých známych ľudí som videl popíšem nabudúce.
