Škótske šoférske rozkoše
Odmena za trmácanie sa cez pol Európy a celú Britániu je sladká - ak radi šoférujete, tak v Škótsku budete šoférovať naozaj veľmi, veľmi radi. Škótska špecialita sa volá "single track" - cesta a jediným jazdným pruhom a vyhýbacími miestami (passing places), ktorá tvorí severne a západne od Inverness absolútnu väčšinu ciest.
Jeden jazdný pruh znamená, že asfalt je široký presne ako nákladné auto a bezpečne sa naň vedľa seba nezmestia ani osobné auto a bicyklista. Keď teda zbadáte oproti auto, zastavte na najbližom vyhýbacom mieste vždy vľavo (miesta sú označené aj značkami, takže ich vidíte aj v zvlnenej krajine cez horizont) a počkajte, kým auto oproti prejde. S vodičom oproti si nezabudnite veselo zakývať na znak vzájomnej vďačnosti, že ste sa nechali žiť :-).
Vyhýbacie miesta sú dosť nahusto, za dva týždne sa mi možno len päťkrát stalo, že som musel cúvať, pretože som oprotiidúceho zbadal až keď sme obaja minuli poslednú možnosť zaparkovať na kraji. Častejšie sa skôr stáva, že zastavia obe autá a vyčkávajú :-), preto ten, kto sa ako prvý rozhodne zastaviť, zväčša zabliká diaľkovými na znak, že dáva prednosť; druhý vtedy nešpekuluje a vyráža.
Ak zastaviť nestihnete, nahrubo sa uplatňuje princíp z lodnej dopravy, že ak jeden musí cúvať, prednosť má väčšia tonáž :-): pustite nákladné autá (na rozdiel od vás nie sú vodiči na dovolenke, ale v robote), a motorky za to pustia vás. Na úzkych cestách sa nepokúšajte predbiehať ani cyklistov, aj na nich si počkajte na predbiehacom mieste (aj keď väčšinou pri pohľade na vás radšej sami zlezú z bicykla a zaparkujú ho dočasne v priekope :-)
Dôležité je, že vyhýbacie miesta sú aj predbiehacími miestami. Okamžite, ako vás dobehne iné auto, očakáva sa, že na najbližšej odstavnej ploche vyhodíte smerovku doľava, spomalíte a zastavíte a necháte sa predbehnúť (poďakujú zatrúbením).
Ak som sa v predchádzajúcej časti nadchýňal, že britskí vodiči sú najslušnejší na svete, v tejto musím dodať, že základom škótskej slušnosti je najmä snaha neprísť nikam neskoro. Rýchlosť, ktorou dokážu miestni svišťať po jednoprúdovkách, sa nedá racionálne vysvetliť nijako inak, ako "Jack je v meste na farmárskom veľtrhu a Ryan má zlomenú prevodovku na traktore, takže oproti určite nič nemôže ísť". Kde našincovi tuhne krv v žilách pri predstave nevyhnutnej čelnej zrážky, keď si dovolí prechádzať neprehľadnú 180-stupňovú zákrutu päťdesiatkou, Škót ide pokojne 90 a jednou rukou zapaľuje cigaretu.
Toto je zároveň aj vaša najlepšia šanca - keď vás nejaký miestny borec dobehne a máte chuť zapretekať si, pustite ho pred seba, a zaveste sa za neho vo vzdialenosti o trochu dlhšej ako typický rozostup medzi dvoma vyhýbacími miestami (aby ste nezastavovali na tom istom ako on - dve autá sa tam nemusia zmestiť). Takáto jazda serpentínami cez zvlnenú škótsku krajinu je dokonale bezpečná šoférska rozkoš (aspoň ak nepreceníte svoju schopnosť vyhnúť sa šmyku) - akékoľvek nebezpečenstvo by totiž bolo na ceste, upozornia vás naň brzdové svetlá kolegu pred vami.
5. A čo ovce, majú sa kde hrať?
Povedať, že na škótskej Vysočine sa na ceste systematicky vyskytujú ovce, by bolo miernym podcenením skutočnosti - vyskytujú sa tam totiž aj kravy a zajace, ale schopnosť kráv rozbehnúť sa a na poslednú chvíľu vhupsnúť na cestu je vzhľadom na ich hmotnosť obmedzená a čelná zrážka so zajacom sa zasa väčšinou dá prežiť (aspoň z vašej strany), tak sa venujme ovciam. Sú všade.
V príručke pre motoristov sa dočítate, že majú vybudovanú absolútnu imunitu voči trúbeniu a blikaniu a ani ich nenapadne uhnúť sa, keď sa blíži auto. Škótske ovce zároveň dobre vedia, že najlepšia tráva rastie v neprehľadných zákrutách a tesne za terénnymi vlnami.
Takže: ak zahliadnete prvú ovcu, brzdite a choďte pomaly, určite bude mať kamarátky. Ak stoja ovce na ceste, nepočítajte s tým, že sa uhnú, a priblížte sa s autom krokom a dúfajte, že napokon im to dôjde.
Existuje jedna situácia, kedy odporúčam vždy ZASTAVIŤ: ak na jednej strane cesty stojí dospelá ovca a na druhej strane mláďa (šteňa ovce :-). Mladé ovce sa podľa môjho pozorovania nevyznačujú práve prenikavou inteligenciou a s približujúcim sa autom výrazne narastá ich nervozita až do tej miery, že keď už budete tesne pri nich, rozhodnú sa spasiť svoj život jediným známym spôsobom, t.j. behom smerom k matke, t.j. pod vaše kolesá. Tak bacha.
Zvyšné britské šoférske pozoruhodnosti
DOPRAVNÉ ZNAČENIE
Značenie v Británii je bezproblémové, niekedy až prehnane poctivé. Typické značenie jednej veci, trebárs mosta zasahujúceho do odstavného pruhu (ktorý by u nás za značku určite nikomu nestál) vyzerá asi takto:
Pozor, o 500 metrov skončí odstavný pruh
Pozor, o 250 metrov skončí odstavný pruh
POZOR, tu už naozaj končí odstavný pruh!
Tu zasa začína odstavný pruh...
Ďakujeme vám, že ste rešpektovali koniec odstavného pruhu
Miestny výbor pre budovanie odstavných pruhov vám želá šťastnú cestu a teší sa na stretnutie pri ďalšom moste.
Jediným problémom je, že sa nepredpokladá, že by na svete mohol byť niekto, kto nehovorí anglicky - oveľa viac značiek než u nás je napísaných namiesto nakreslených a často nie je ich význam zanedbateľný. Aspoň spolujazdec by mal po anglicky vedieť, alebo si základné termíny naštudovať, aby vás nezaskočilo, že vás značka upozorňuje trebárs na blížiace sa stretnutie slepcov (blind summit :-).
BENZÍN
Kdekoľvek severne od Edinburgu už pozor na zásoby benzínu - v oblasti Highlands sú pumpy dosť nariedko. My sme dva týždne jazdili tak, že som čerpal automaticky na najbližšej pumpe keď zásoba klesla pod polovicu nádrže, čo sa ukázalo ako mierne paranoické, ale nie neodôvodnené. Čerpacie stanice (často miestny obchodík s rožkami a pohľadnicami, pri ktorom je pristavené jedno čerpadlo) sú často zatvorené v nedeľu.
KRAJNICE
Nie sú :-).
POLÍCIA
Policajti patria pre mňa medzi najväčšie atrakcie britských ostrovov a nevynechám žiadnu príležitosť na stretnutie s nimi :). Sú totiž milí. Keď blúdite, zastaviť pri policajnej hliadke je najlepším spôsob ako von z problému - raz som uprostred križovatky zastavil v jednoznačnom zákaze zastavenia pri policajtoch strážiacich miesto vraždy (!), na čo sa najbližšia policajtka rozbehla (!!) k nášmu autu, aby nám mohla čo najskôr vysvetliť cestu a ešte sa trikrát ospravedlniť, že bohužiaľ nemôžeme prejsť ulicou, ktorou sme to plánovali, lebo tam ešte stále ležia nejaké telá.
V Škótsku musia byť podľa zákona všetky radary označené tak, aby ste ich videli ešte PREDTÝM, ako vás odmerajú. Radar je preto z diaľky viditeľný ako menšia krabica so žlto-čiernymi priečnymi pruhmi hneď vľavo vedľa cesty. Vždy ešte pred ním stojí aj značka signalizujúca meranie. Nie za každou značkou naozaj nasleduje radar, každopádne porušovať rýchlosť v Británii najmä v zastavaných oblastiach naozaj nemá zmysel. Občas uvidíte aj zaujímavé značky "Pozor, na tomto úseku sa môžu pohybovať neoznačené policajné vozidlá".
Zaujímavou zábavkou na voľné chvíľe je prepočítavanie míľ na kilometre na značkách prikazujúcich maximálnu povolenú rýchlosť. Na prepočítavanie (x1,5) si rýchlo zvyknete, takže po návrate na Slovensko budete ešte dosť dlho jazdiť 60 namiesto 40, 90 namiesto 60 a podobne :)
Kde sa ubytovať?
Ubytovanie je v Británii ukrutne drahé a tak sú najtypickejšou voľbou Slováka hostely, buď tie združené v asociácii alebo nezávislé (praktický rozdiel nimi nie je, akurát v tých z asociácie si môžete napríklad rezervovať miesta v iných priamo cez počítač). Za noc v nich zaplatíte cca 11-15 libier za človeka. Mnohé sú vhodné aj pre rodiny alebo dvojice a majú aj izby pre dvoch-troch ľudí (pýtajte sa na private rooms), ale zďaleka nie všetky. Počas sezóny alebo víkendov odporúčam rezervovať hostel vždy vopred.
Druhou možnosťou sú Bed & Breakfast (B&B) - ubytovanie v súkromí aj s raňajkami. Tu zaplatíte typicky 18-30 libier za človeka a noc. Trik je v tom, že musíte zabúchať na dvere, domáca vás prevedie domom a až potom sa dozviete cenu. Trh je preto značne nepriehľadný, pretože veľa domov nestihnete obísť, kým vás niektorá domáca nezlomí (tu som si spomenul na poučku z mojej obľúbenej knihy o Britoch, podľa ktorej sú miestne tradície určované s ohľadom na to, aby bol každý spoločenský úkon pre všetkých zúčastnených čo najtrápnejší).
My sme zabúchali na prvé dvere, kde nám ponúkli cenu 25 libier za noc. O pár metrov ďalej to bolo 18 libier, pričom jediný pozorovateľný rozdiel bol v tom, že lacnejšie ubytovanie malo lepší výhľad a milšiu domácu (a menej agresívnu reklamu na ulici). Ak ste v Británii nikdy nežili, odporúčam vyskúšať B&B na dovolenke aspoň raz, pohľad do klasickej britskej domácnosti stojí za to. V každej aspoň trochu turistickej oblasti sú B&B dostatočne nahusto. Rozdiel v kvalite ubytovania v B&B na 18 libier (ak sa vám takáto cena pošťastí) a v hosteli za 15 je pritom priepastný.
Koľko celá taká sranda stojí?
Dvojtýždňová dovolenka dvoch ľudí vrátane trajektu, ubytovania, benzínu, jedla a nakúpených cca 15 kníh :), vyšla asi na 45 tisíc Sk.
Benzín v Británii patrí medzi najdrahšie na svete (pričom chutí úplne rovnako!), drahé je aj ubytovanie.
Lacné je jedlo v supermarketoch. Skvelou výhodou supermarketov sú výpredaje "starého" pečiva každý deň večer (tak od piatej-šiestej) - nakúpite tu úplne bezchybné pekárenské pochutiny za symbolické ceny.
Najlepším tipom na lacné nákupy sú obchody charity, kam ľudia donesú staré veci - nenechajte sa zmiasť odstrašujúcimi názvami obchodov v štýle CANCER RESEARCH, kúpiť tu môžete (okrem oblečenia a gýčových miniatúr) často aj výborné knihy za libru-dve. Nájdete ich priamo v centrách väčšiny miest a mestečiek.
Z jedla nakúpte domov fudge, sladké a hnedé niečo tvarom podobné čokoláde. Mňam. Ak si neviete dovolenku predstaviť bez žalúdočných nevoľností, nezabudnite na škótske národné jedlo :) haggis .
Šťastnú cestu a nezabudnite dať vaše zážitky na blog :)
