Keď prišli prvýkrát, snažil som sa im to slušne vysvetliť. Nie, naozaj plyn nemáme. Odpojený. Fakticky.
Museli sa o tom sami presvedčiť. Vpustil som ich do bytu, úplne neznámych ľudí zastupujúcich firmu, s ktorou som NIKDY nemal žiaden vzrah, oni si skontrolovali plynový merač, pokývali hlavami, poznačili si: vážne, odpojené!
Človek by si povedal, že raz bude stačiť, ale nie. Všeobecné výzvy na nahlásenie stavu plynomeru som ignoroval a tak plynári začali v úplne nevhodnom čase zvoniť a búchať na dvere.
A potom prišla obsielka, pekne aj s vyplneným mojim menom - nahláste stav, ale už aj!
(Ozaj, je vrcholom serióznosti rukou preškrtnúť číslo, kam sa má stav hlásiť, a dopísať tam akúsi anonymnú e-mailovú schránku - kto by netúžil posielať údaje o svojej domácnosti kamsi na náhodnú adresu do Ameriky? Ale to len tak na okraj.)
Človek by čakal, že keď už je pre SPP problém napísať si zoznam zákazníkov do počítača (aspoň v Notepade) a vybaviť ním svojich zamestnancov skôr, než sa budú snažiť inkasovať za služby len tak od náhodných okoloidúcich, tak si to, čo ja viem, poznačia aspoň niekde na papierik: Fero aj Jano od nás plyn berú, ale Tomáš nie, tak tomu nič nefakturovať! Čo s tým? Napadajú mi dve veci:
1. Ak budem chodiť búchať na dvere náhodných zamestnancov plynární a budem sa dožadovať vstupu do bytu s tým, že potrebujem skontrolovať, či náhodou neodoberajú SME, a ak áno, koľko kusov - vpustia ma?
2. Ak na návratke nahlásim dostatočne nízky stav plynomeru, vráti mi SPP preplatok?
