- Za prevoz koníkov, vysvetľuje ďalej..
- Aha, takže petícia za to, aby sa koníkovia viac prevážali hore-dole?, hádam.
- Nie, aby sa neprepravovali dlho... viac ako osem hodín tuším..., smeje sa.
Na spracovanie tejto informácie potrebujem trochu času, a tak prichádza ešte opatrné vysvetlenie.
- Vieš... keď ich vezú... vieš...
- Na bitúnok?
- Hej.
- Aha, takže si vlastne podpísala petíciu za rýchlejšiu smrť koníkov! - rehoceme sa už obaja.
Človek by si myslel, že lepšie to už byť nemôže. Ale čo druhá petícia?
- Za broljerov.
- Broljerov?
- Aby mali lepší výbeh a tak.
Do brucha už dostávam prvé kŕče.
- Veď vieš, ako veľa za rok zjem kuriat, tak aby sa mali aspoň... lepšie... keď ich už mám zjesť...
- A kde si tie petície podpísala?
- Kde by, na autoškole, dal nám ich inštruktor, no nepodpíš to, štikúta od smiechu.
Som šťastný, že svet smeruje stále k lepšiemu, keď človek aj na hodine v autoškole môže dostať náhlu šancu urobiť niečo dobré pre svet. A koníkov. A brojlerov.
Petícia za koníkov
Dnes som podpsala dve petcie, vrav moja žena. K aktivistom a petcim mala odjakživa odpor, takže som hneď v strehu. - Bolo to aspoň za nejak pekn zvieratk?, predstavujem si narchlo tmy z aktivizačnch stnkov na bratislavskch chodnkoch. - Za konkov, priznva a nečakan zdrobnelina mi dva tuiť, že nech už petcia žiada čokoľvek, dokzala vzbudiť nadmieru vysok roveň empatie s bohmi tvormi.