Literárna vedkyňa, historička a hungaristka, stredoškolská profesorka, účastníčka protifašistického odboja Alžbeta Gwerková-Göllnerová bola na svoju dobu mimoriadne pokroková žena.
Miesto jej posledného vydýchnutia
Keď sme v lete v rámci memoriálu Stopami ukrývaných detí navštívili aj pamätné miesto Kremnička, kde nacisti počas 2. svetovej vojny popravili 747 ľudí, netušili sme, že Alžbeta bola jednou z nich. Keďže sa aktívne zapojila do Slovenského národného povstania, zatkli ju, a tak ako mnoho iných povstaleckých vojakov, partizánov, ale aj civilistov, odviedli do väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici.
V období medzi 5. novembrom 1944 a 17. marcom 1945 nemeckí nacisti za aktívnej spolupráce Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy popravovali nielen Židov, ale aj Rómov, povstaleckých vojakov, partizánov, či civilistov identifikovaných ako odporcov režimu – ženy a deti nevynímajúc.
Popravy vykonávali pri protitankových zákopoch, kde skupiny strieľali ranou do tyla. Tam skončila aj Alžbeta Gwerková-Göllnerová, na mieste najväčších masových popráv spáchaných na Slovensku počas 2. svetovej vojny.
Úspešná a vzdelaná
„Tvrdíme o sebe, že sme demokratickým národom. Ale keď sa zamyslíme nad týmto tvrdením a uvedomujeme si pravý obsah demokracie, poznávame, že síce máme možnosti byť demokratmi, ale že sme ešte veľmi vzdialení tomuto ideálu, na ktorého základoch bol založený náš štát. Ústava sama demokraciu nerobí, záleží na občanoch, aby ju čo najdokonalejšie a najdôslednejšie uviedli v život.“
Citát pochádza z jej knihy Žena novej doby.
Alžbeta Gwerková-Göllnerová sa narodila 19. 10. 1905 v Čiernom Balogu. Jej rodičia pochádzali z Brezna a pravdepodobne boli evanjelického vyznania a mali karpatonemecký pôvod. Nebola teda Židovka ako si myslia mnohí, kvôli okolnostiam jej tragickej smrti.
Alžbetino detstvo nebolo príliš šťastné. Ako pätnásťročná prišla o obidvoch rodičov. To jej ale nezabránilo, aby rozvíjala svoj talent. Odišla študovať slovenčinu, češtinu a maďarčinu na Karlovu univerzitu do Prahy. Absolvovala aj stáž na parížskej Sorbonne. Habilitačnú prácu obhajovala na bratislavskej Univerzite Komenského.
Láska v Banskej Štiavnici
Z Bratislavy jej cesta viedla koncom tridsiatych rokov minulého storočia prekvapivo do Banskej Štiavnice. Udialo sa tak kvôli tomu, že sa stala manželkou známeho maliara Edmunda Gwerka. Ich vzťah vzbudzuje aj po mnohých rokoch veľký záujem.
Alžbeta sa totiž vôbec nepodobala na ženy s ktorými mal Edmund Gwerk mnohé ľúbostné romániky. Zaujala ho ale rozhľadenosťou, sebavedomím a emancipáciou. Jej názory na úlohu ženy v spoločnosti, kde silnela klérofašistická orientácia politických elít, boli tiež netradičné.
Na druhej strane Alžbeta sa vzdala sľubne sa rozbiehajúcej kariéry na Univerzite Komenského v Bratislave. Spolu si ale vytvorili domov a zázemie, odkiaľ čerpal jej manžel-maliar množstvo novej inšpirácie pri tvorbe.
V Banskej Štiavnici sa však Alžbeta nestratila a začala učiť na banskoštiavnickom Gymnáziu Andreja Kmeťa. Pustila sa do demokratickej výchovy mládeže. Vzbudzovala nadšenie svojich študentov a študentiek a nenávisť niektorých prorežimných kolegov. Na túto činnosť sa upriamila po tom, čo zakázali jej knihu.
Žena novej doby
Bola totižto autorkou a hlavnou editorkou obsiahlej šesťstostranovej knihy Žena novej doby, zameranej na výchovu demokratickej ženy, ktorá vyšla v dvoch vydaniach. Pod tlakom doby zmenili krátko pred druhým vydaním podnadpis Kniha pre demokratickú výchovu ženy na Kniha pre národnú výchovu ženy. Vypustili aj úvodný citát T. G. Masaryka. Knihe to však nepomohlo a obidve vydania skonfiškovali a zakázali. Alžbete nepomohol ani slovenský ženský spolok Živena, s ktorým spolupracovala.
Čo také poburujúce pre novú Slovenskú republiku kniha obsahovala? Koncom tridsiatych rokov prichádzal vojnový čas a téma postavenia ženy odišla do úzadia. Hlavnou úlohou ženy vtedy malo byť rodenie detí. Nanajvýš mohli byť zamestnané v opatrovateľskej a zdravotnej oblasti. Žena mysliaca, rozhľadená a vyštudovaná nebola potrebná. Alžbetine feministické a demokratické názory sa preto stali pre ľudácky vojnový štát úplne neprijateľné.
Alžbeta Gwerková-Göllnerová zbrojila tak isto aj proti tradicionalizmu, ktorý chápe ako nechuť ku kultúrnym zmenám. V jej ponímaní pridržiavanie sa tradícií narúša slobodu jednotlivca, hlavne v kontexte ženskej emancipácie.
Ani jej Slovensko nie je „čisté“ a „lemované oštiepkami“. Jeho „obnova“ a konfrontácia s „novou dobou“ vyžaduje aktivitu ľudí, presnejšie povedané občianok a občanov demokratického štátu.
O Edmundovi Gwerkovi sa dochovalo množstvo informácii, ale o živote jeho ženy, ktorá predbehla svoju dobu, sa stále dozvedáme nové súvislosti. Jej životu sa prednedávnom začala venovať väčšia pozornosť a vznikla o nej aj divadelná inscenácia, kniha a film od Anny Gruskovej Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej. V roku 2022 dostala Alžbeta Gwerková-Göllnerová Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za rozvoj demokracie a ochranu práv.
Autorka: Martina Lábajová
