Snívam, či bdiem...?
Dni pretekajú ako voda
a ja spytujem sa znova,
no sama neviem...
Človek vie prekvapiť,
ja strihám z metra zas.
V pohári hladina sa dvíha,
snáď nie je mi pánom čas!
Srdce divoké je ako plnokrvník,
chce patriť, no aj slobodné byť...
Bez tŕňov sa nedá žiť,
a kytica ruží stále voní...
Skúšam porozumieť...
Láska je krutá a bolí,
náhli sa a potom stojí
a nespláca svoj hriech.
Teplo sa vytratilo,
nahrádza ho chlad...
Byť súčasťou a predsa sám
ako kvapka v šírom mori?
Skončilo to, nemám viac strach!