Vladimíra Belošicová
Zamyslenie na dnes... :-)
Náhody neexistujú. Všetko, čo sa deje, má svoj zmysel, význam...
Som aká som, možno niekedy zbytočne veci komplikujem, vlastne sa stále hľadám a spoznávam...som typický blíženec, sú nás vo mne tisíce a poviem Vám, že je to teda ťažká práca vyhovieť každej z nich :-) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Náhody neexistujú. Všetko, čo sa deje, má svoj zmysel, význam...
Tak som tu opäť. S novými zážitkami a poznaniami. Impulz, že som sa s Vami dnes rozhodla podeliť o ďalšom prežitom, som dostala od jedného dobrého známeho, s ktorým som dnes po dlhšom čase opäť komunikovala.
Po dlhšej odmlke by som rada opäť niečím prispela, takže poďme na to.
Rozmýšľam o šťastí.... je relatívne, môže byt aj absolútne? Absolútne šťastie podľa mňa neexistuje. Či sa snažíme alebo robíme čokoľvek, nikdy to nie je úplne dokonalé. Vždy má človek pocit, že mu niečo chýba. Či je to niečo vo vzťahu, láske, peniazoch, kariére a či zdraví.... Môže existovať momentálne šťastie, ktoré sa zdá byť v tom danom momente absolútne, ale aj v tom prípade ide len o relatívny pojem.
Ako som sa túto sobotňajšiu noc vracala domov z Bratislavy, diaľnica bola pustá ako vždy. Míňala som práve motel 3 vrtule, keď mi moderátor na Rádiu Expres oznámil presný čas. Bolo pol jednej. Toto miesto mi je notoricky známe aj preto, že chodím denno-denne okolo....
Tento víkend bol celkom fajn. V piatok som odchádzala okolo pol šiestej priamo na chatovicu, kam ma bral kamarát. Autom som tentokrát nešla, lebo ho mám v servise. Na chate to už žilo a tak sme sa prirodzeným „votretím“ pridali :-) Zostali sme až do nedele, tak ako vždy. Táto žúrka ale bola iná ako tie ostatné. Iná v tom, že táto (na rozdiel od tých predchádzajúcich) ma donútila sa zamyslieť. Bolo nás tam veľa, tak do 30 ľudí, a tak som si chtiac i nechtiac vypočula rôzne príbehy a osudy prítomných. A poviem Vám, že keď som sa v nedeľu „obzrela“ okolo seba, zistila som, že som myšlienkovo, pocitovo aj intelektuálne úplne inde. Doteraz to bolo vždy super, no teraz ma určité okolnosti, ktoré sa na chate udiali prinútili sa zamyslieť nad zmyslom života. Čo je vlastne zmyslom nášho života?!?.....
Včera som mala skvelý deň... nakoniec ako každý za posledné krátke obdobie :-) Cestou z prace pustené rádio, preklikávaním medzi jednotlivými stanicami som nachádzala samé dobré skladby. Prepadla ma nostalgia, spievala (teda skôr škriekala) som celú cestu domov a na tvári sa mi zračil priblblý výraz :-) Bolo mi jedno, kto ma vidí. Kolóna na Prístavnom moste, ako každý deň o takomto čase. Pozriem vedľa a vidím v kabíne avie chlapíka v rokoch, ktorý sa evidentne na mne baví. A čo!? Nič... je mi dobre :-) Usmiala som sa na neho a pošteklila tak jeho ego. Nech má radosť duplovanú!