Posledné obdobie je plné nových ľudí a príjemných prekvapení. V polovici mája som stretla človeka, ktorý ma zaujal. V prvom rade to bola náhoda, keď som sa pred kamoškou vyjadrila, že sa blíži latino víkend a ja stále nemám ideálneho partnera na tancovanie. Vyjadrila sa, že má známeho, ktorý je blázon do týchto rytmov minimálne v takej miere ako ja a dala mi kontakt. Vymenili sme si pár sms-iek, mailov a foto, nakoľko si musíme byť aspoň sympatickí – poznáte to. No a prišlo k prvému stretnutiu v jednom zo známych latino podnikov v Bratislave. Odvtedy sa tanca nevieme nabažiť a je to skvelé. Som mu vďačná za jeho trpezlivosť pri mojich „vodcovských“ ťahoch :-)
Je výborný tanečník a pre mňa je to veľká šanca, ako sa zdokonaliť. A nielen to je prínosom... V prvom rade (a to som nemala primárne ani v pláne) som spoznala úžasného človeka. Vnímanie rytmu, hudby, ale aj iných vecí, o ktorých vieme len my dvaja. A to sa v dnešnej dobe nevidí často. Nastavil mi zrkadlo a viac sa zamýšľam nad vnímaním samej seba. To človek občas potrebuje...
Možno Vy zvedavci by ste teraz čakali plynulé pokračovanie príbehu o tom, ako sa to ďalej vyvíja, ale sklamem Vás. Pokračovanie si nechám pre seba, Hollywoodsky happyend sa zatiaľ nekoná ;-) Viem, že niektoré moje úvahy pôsobia ako z denníka Bridget Jones, ako podotkol aj jeden prispievateľ vo svojom komentári a vôbec mi to neprekáža. Brala som to ako poklonu, nech si o tom myslí kto chce, čo chce. Moja veľmi dobrá kamarátka a zároveň kolegyňa mi dokonca pridelila prezývku „Bridžit“...
Vždy sa len usmejem :-)
Dnes len toľko, musím ísť pracovať. Prajem všetkým krásny teplý deň!
P.S. Ak ty, o ktorom som písala tieto riadky, ich práve čítaš, tak si prečítaj ešte niečo: ĎAKUJEM!
