V roku 1858 sa v malej jaskynke na brehu riekyGáva zjavila malému chudobnému dievčatku “Krásna Pani“. Sama nevedela akejmilosti sa jej dostalo a aj keď jej pani povedala kto je, dievčatko nevedelo,čo znamená Nepoškvrnené Počatie. Až kňaz, ktorý jej po týchto slovách uveril,jej povedal, že videla Pannu Máriu. Ak pochybujete, vedzte, že aj onpochyboval. Aj on pochyboval či svätá Bernadeta hovorí pravdu. Chcel si byťistý, že naozaj išlo o zjavenie a nie výmysly mladého dievčatka. Ale uveril.Uveril keď pochopil, že také jednoduché dievčatko nemôže vedieť to, čo nepozná,nemôže sama od seba poznať to, čo ešte pred štyrmi rokmi bolo nezodpovedanouotázkou pre najvyšších predstaviteľov Cirkvi – či bola Panna Mária uchránená oddedičného hriechu a náklonnosti konať zlo. Uveril, lebo mal svoj dôkaz, ktorýhľadal. Aj veľa ľudí predtým chcelo zázrak ako dôkaz, že naozaj sú namilostivom mieste. A aj napriek tomu, že viera je o tom, čomu veríme a čocítime, o tom, čo nás nadprirodzene napĺňa, dostali ho. Dostali ho keď svätejBernadete plamene sviečky oblizovali prsty a ona ich ani necítila. Jezaujímavé, že aj keď by sme mohli byť ponechaní v rukách kňazov, veriacichpriateľov či rodiny, Pán nám dáva zázraky a znamenia, aby nás pritiahol k sebe.Mohol by nás zveriť iným, aby sa starali o nás a našu vieru, ale sám k námhovorí. A keď stojac pred jaskynkou Zjavenia pocítite obrovský pokoj, obrovskúradosť, obrovskú nádej, ktoré vás napĺňajú, cítite naplno, že Pán Vás miluje:)Lebo to on Vás napĺňa :) A odkiaľ viete, že on? Cítite to:)
Keď sme prichádzali do Lúrd, povedali nám, abysme si všímali tváre ludí. Niektorí v nich spoznali celý svet, ľudí zo všetkýchkútov sveta, iní v nich videli ľudí každého veku, ktorí prichádzajú na to istémiesto. Iní zasa ľudí chorých, ktorých niekto doprevádza v ich utrpenía je s nimi v dobrom i zlom. Ja som v nich videl tiež ľudí,ktorí prekonávajú sami seba. Koľkokrát bola príležitosť ľahnúť si do postele aspať (a spalo sa tam veľmi dobre). No keď mala byť svätá omša, procesia,ruženec, krížová cesta, napriek únave ľudia kráčali a prekonávali sa. Koľkíunavení starí či chorí sa mohli nechať odviesť, ale nie. Kráčali sami a súsmevom. Aj keď ich chôdza nebola vždy ľahká, kráčali ďalej. Keď už mladýchboleli nohy a nevládali, starí a chorí kráčali s nimi. Všetci kráčali spolupokojným krokom. A tí, ktorí sami kráčať nedokázali, vždy našli pomoc. Mladšía silnejší pomáhali tým, ktorí im svojou trpezlivosťou, snahou, odhodlaníma pevnou vôľou išli príkladom – starým, slabým a chorým. Snaha slabýcha unavených kráčať po vlastných nohách bola taká silná a viditeľná,že aj silní z nej dokázali čerpať. Keď sa kedysi v škole písalipísali slohy o vzoroch, tak všetci písali o múdrych, silných,významných ľudoch. V Lurdoch je to iné. Tí najmenší, najslabší,najunavenejší sa tu stávajú vzorom tým najväčším a najsilnejším. Chorí súv trpezlivom znášaní útrap vzorom zdravým. Poslední sú tu prvými.
V nedeľu som bol prekvapený, ako málo ľudí vLurdoch je a že nevidno ťažko chorých (kto ste niekedy videli nejakú reportáž zLúrd, vždy v nej boli stovky chorých na vozíčkoch). O piatej hodine poobede samôj názor zmenil. Zástup, ktorý sa vytvoril počas Eucharistickej procesievyvolával údiv. Prvých 10 minút šli ťažko chorí na vozíčkoch. Keď sa už zdalo,že sa všetci pripojili, zbadali ste ďalšie skupiny chorých, ktorí okolo váskráčali ešte ďalších 5 minút. A potom 10 minút zástup ľudí, ktorým zdraviedovolovalo kráčať po vlastných nohách. Kým sa poslední ešte nepohliz miesta, z ktorého zástup vychádzal, jeho zástup už bol na miestekam smeroval. Zástup tak nemal ani začiatok, ani koniec. Dve miesta spojiljeden zástup. Zástup, ktorý sprevádzal Sviatosť Oltárnu a prišiel sapokloniť Pánovi, ktorý je v nej prítomný.
V Lurdoch je zvláštna a príjemnáatmosféra. Stretáte ľudí rôzneho veku z rôznych končín zeme a pritomvšetkých niečo spája. Ide z nich pokoj a radosť. Nikdy ste sa nevidelia s úsmevom na tvári si podáte ruky, pomôžete zapáliť sviečky,čakajúc na vodu pustíte niekoho dopredu, veď on ju isto potrebuje viac. Nočastokrát stačí úplne málo – úsmev. Stačí jeden úsmev, aby ste vyčarili úsmevna tvári niekoho iného. Či ho poznáte alebo nie. Či ste ho predtým videli alebonie. Všetci sú naplnení pokojom a radosťou, že sú tam. Na mieste, kde saPanna Mária zjavila malému chudobnému dievčatku. Na mieste, kde ľudiav srdciach nosia Pána Ježiša. Na mieste, kde hľadajú vieru, uzdravenie čiodpustenie. Na mieste, kde si ľudia bez predsudkov pomáhajú a robia inýmradosť. Na mieste, kde ľudia prekonávajú sami seba, nesú svoj kríža nasledujú Pána Ježiša. Na mieste, kde cítite, že je (v srdciach ľudí)prítomný Boh.
