Je hmlisté ráno. Spolu s mojou družinouprichádzam k Brandivíne. Rieka je pokojná a nad jej hladinou savznáša jemný opar. Na jej druhý breh nevidno a nie som si istý, či smepríliš nezišli z cesty. Uplynujú noc sme ledva unikli smrti, keď násprepadla skupina škriatkov, ktorí v týchto končinách nemajú čo robiť.Posol mal teda pravdu. Na severe je zlo, ktorého temná moc si podmaňuje územiastále bližšie a bližšie k tým našim. Rôzne beštie napádajú územia nasevere a ničia všetko čo sa im postaví do cesty. Arthedain a Cardolanim však musia odolať. Vojská kráľov Argeleba a Minalcara musia včaszasiahnuť.
Preto ženiem svojich mužov. Musíme sa ponáhľať. Dohostinca u Skákajúceho poníka sa musíme dostať včas. Ak nestretneme našíchbratov so správami od kráľa Minalcara z Cardolanu a nebudeme ďalejpostupovať spoločne, smrť si nás nájde. Nás aj ich. Preto sledujeme riekua snažíme sa zistiť ako veľmi sme sa po prepade vzdialili od obchodnejcesty. Kiež by sme videli druhý breh a podľa šírky rieky odhadli kde najej toku sa nachádzame. No márne. Hmla nám to proste nedovolí. A čakaťnemôžeme. Zaútočili na nás zľava a my sme šli na východ. Ak teda zaútočilizo severu, tlačili nás na juh až kým sme časť z nich, čo násprenasledovala, nepobili. Cesta je teda niekde na severe. A tami pôjdeme. Až prídeme k Brandivínskemu mostu, opäť sa dostaneme naobchdonú cestu a budeme môcť postupovať rýchlejšie. Dávam povela vyrážame.
Neprešlo veľa času čo sme pochodovali keď sa prednami na brehu rieky zjavila malá postava. Bolo to dieťa? Ale čo by tu v týchtokončinách postávalo na brehu rieky dieťa a ešte v takej hmle, keď sak nemu môže hocikto priblížiť a napadnúť ho. Určite by nebolo samé.Otec by ho nepustil čo ako veľmi by dbal na tvrdú výchovu. Pozerám teda vedľaseba. Chlapi sú znepokojení. Dieťa to nebude. To by sa aspoň hralo, ale niepostávalo a zízalo do prázdnoty hmly. Pomaly sa predierame cez kroviea dávam povel nech napnú luky. Ale je to čudné. Goblin by sám nikdenepostával. Tí sa zbabelo držia spolu, lebo vedia, že proti našim mečom nemajúšancu. Zmätení z toho čo za stvorenie je to pred nami, prichádzamezbližšie. Je to dieťa. Teda vyzerá ako dieťa, ale súčasne vyzerá staro.Zakrpatelý človiečik. Chrániac sa štítom vystupujeme z krovia. Spozorujenás, spozornie, no neuteká.
„Čo si zač a čo tu robíš takto zrána?“ pýtamsa. „Čo by som bol zač? Pýtaš sa ako keby si prvý raz v živote videlhobita. A čo by som tu robil, mám tu plť a ak zaplatíš, prevediem ťaaj s tvoju družinou na druhý breh rieky.“ Smejeme sa až sa bojíme, aby násniekto neželaný nezačul. Toto malé čudo si myslí, že samo prevezie družinuozbrojených bojovníkov cez rieku, ktorej druhý breh ani nevidno. Pochopilo,prečo sa smejeme. „No len pekne nastúpte priatelia.“ Myslí to vážne, tedapostupne sadáme na plť, ktorá nebezpečne pod našou váhou klesá a väčšievlny sa valia cez jej boky. Náš malý prievozník berie niečo čo vyzerá skôr akohaluz než seriózne kormidlo a pomaly sa necháme unášať prúdom rieky.Pritom nevedno ako stále sa približujeme k druhému brehu a pristávamepri ňom. Tu zbadáme akési lano, no stále nechápeme ako to ten malý človiečiksám zvládol. A tu cesta.
A zassklamanie. Nie je to obchodná cesta, ktorú hľadáme. A zasa nádej, aj táto cestavedie k hostincu a údajne je to kratšie ako keby sme šli cez Brandivínsky most.Naplnení nádejou, že stretnutie s našími bratmi stihneme vyrážame. Ponáhľame saako vládzeme. Musíme dôjsť včas. Podľa posledných správ Dúnadáni z Rhudauruešte žijú, ich línie predsa len nevymreli, no pozdvihli zbrane proti nám. Blížisa vojna. Vojna medzi potomkami Amandila a jeho syna Elendila. Amon Sûl sa uždlho nebude týčiť na hranici troch kráľovstiev. V tejto vojne kráľov niektorýkráľ padne. Bude to Argeleb? Jeho syn Arveleg? Minalcar či vari Aldor? Aj keď oňom sú len nepotvrdené zvesti. Alebo tajomný kráľ, ktorý vládne veľkým zlom nasevere? Jak sa zmenia hranice a kto zvíťazí v tej vojne? To ukáže len čas, noja sa teraz musím postarať o to, aby môj kráľ dostal čerstvé správy a prišli muposily. Musíme brániť naše územia. Arthedain nesmie padnúť!
Stojím podznakom kývajúcom sa vo vetre. Na ňom sa vzpína biely poník. Na ulici je ticho,no za dverami hostinca je počuť hluk. Niečo sa deje. Nastal náš čas. Pozerám namojich priateľov, tasíme meče a otváram dvere. Nastal náš čas....
Tietoudalosti sú fikcia, ktorá sa ale môže stať skutočnosťou. Aj pri čítaní tohtočlánku sa pýtate, ako bojovník Arthedainu môže v hmlisté ráno na brehu riekyBrandivíny stretnúť hobita? Že taká rieka existuje len v Stredozemi, že hobitisú len z rozprávky? Zrejme nepoznáte LARPy a bojovky. Akcie, kde svet fantázieprestáva existovať len vo fantázii. Akcie kde dokonca aj Stredozem ožíva... Aonedlho znova ožije. Na Poslednom spojenectve 2007, bojovke inšpirovanejJ.R.R.Tolkienom.
