Mnohí si povedia, mňa a mojich detí sa to netýka. Moje deti by po droge nikdy nesiahli. Ste si istí? Čo Vás vedie k tomuto presvedčeniu?
Častokrát je rodičovská láska slepá, dôvera tak veľká, až nás dobehne. Nevidíme signály. Nevidíme sklený pohľad, výkyvy nálad, zmeny v správaní.... nevidíme, pretože ľúbime, pretože dôverujeme. Nechcem generalizovať, samozrejme, nie vždy tieto signály svedčia o závislosti nášho potomka. Chcem len ako rodič, ako matka povedať niekoľkým ďalším, že ja som to nevidela. A dlho. Pátrala som po príčine a začala som u seba. Absencia komunikácie s určitou dávkou naivity (keď som im „zožrala“ všetky tie presvedčivé argumenty prečo majú krvavé oči, prečo sú ako bez života, prečo sa stále nudia...) s prímesou dôvery a veľkej dávky materinskej lásky. Videnie vlastných problémov, pracovných povinností... To som našla. Samozrejme môže, a je toho viac.
Vyplakané oči, bezsenné noci, zúfalstvo ako následok desivého zistenia.
... a potom, tá veľká námaha, to úsilie stopnúť to, dostať/prebrať Vaše dieťa k životu, presvedčiť ho, že vždy je niečo/niekto pre koho má zmysel zabudnúť na drogu. Nie vždy sa dá toto všetko opraviť v rodinnom prostredí, v tom, ktoré dlho nepočúvalo, nevidelo, nevnímalo... ak sa to podarí, je to zázrak... ďakujem zaň Bohu.
Len ten, kto si takým niečím prešiel, sa vie neskutočne radovať, keď vidí/dočíta sa v médiách/printoch, že odhalili bandu vietnamských priekupníkov/pestovateľov... áno viem, je to len to najmenšie koliesko, ale niekde sa začať musí.
Na druhej strane, len ten, kto si takým niečím prešiel sa môže dokonale nasrať/rozzúriť, keď sa niekto usiluje o legalizáciu drogy... Kto sa takému niečomu môže tešiť? Kto také niečo môže privítať? Určite najviac tí, ktorí z tohto obchodu najviac profitujú a tí, ktorí sú závislí... Tie tisíce závislých, veď väčšina z nich začínala práve fajčením trávy...
Nestačí len odvracať hlavu alebo zmeniť smer, vždy, keď by sme sa mali zoči-voči stretnúť s nadrogovaným človekom a moralizovať a pohoršovať sa nad rodičmi, ktorých dieťa spadlo do tohto smetiska. Je potrebné kričať, upozorňovať, ukazovať, na tých, ktorí nám berú naše deti a chladnokrvne, a bezcitne sa obohacujú na ich pomalom zabíjaní. Držím päste všetkým, ktorí sa dhodlali bojovať so svojimi démonmi.
S pozdravom, matka.
