„Prečo," položila som si túto otázku už viackrát, a nie len v súvislosti s týmto človekom, „majú ľudia tendenciu hodnotiť iných bez toho, aby sa najskôr sami presvedčili o kvalitách, resp. o opaku toho-ktorého z nás?" Je to skúsenosť negatívna, či pozitívna? Je to v tom, že daný jedinec nám niekoho pripomína, a preto ho jednoducho zaradíme do škatuľky neschopný alebo nepríjemný a pod. ? Alebo je to preto, že jednoducho odmietame prijať, že človek môže byť jednoducho iný, na prvý pohľad zraniteľnejší, výzorovo nie príliš lákavý..., alebo len preto, že nám pripomína nedostatky nás samých?
Priznanie J. Krausa: „Já, blb si neuměl představit co ve vás je," ma na jednej strane veľmi potešilo, pretože dokázal otvorene priznať, že už vopred Zázrivého odpísal, na strane druhej ma utvrdilo v tom, že tento jav odsudzovania má podobu fenoménu, javu vychádzajúceho zo skúsenosti.
Čo som pochopila je fakt, že základom zmyslového je nezmyslové, že je potrebné analyzovať fenomény tak, aby ako danosť vystúpila tá podstata, ako hovorí filozof, aby vystúpili esencie a esenciálne fakty.
A keďže človek je tvor učenlivý, zostáva mi viera, že škatuľkovanie ľudí, podľa toho ako vyzerajú, či podľa toho, čo majú oblečené sa rozplynie (chcem byť optimista).Ak nám idú príkladom aj ľudia z obrazovky, ktorí sú častokrát pre mnohých vzorom, idolom je to určite len a len pre dobro.
Mariánovi držím päste a posielam mu touto cestou moje ospravedlnenie.
