Prvé reakcie verejnosti a následne politikov, podnecované médiami boli plné emócií, bez zamyslenia a analýzy. Smrť študenta Daniela Tupého bola médiami ihneď označená za vraždu, a tohto pomenovania sa už nezbavila ani v ústach politikov, či dokonca predstaviteľov polície a vyšetrovateľov, ktorí by si mali zachovať, aj v takto medializovaných a závažných prípadoch, objektivitu a súdnosť. Nie každá smrť je predsa výsledkom vraždy. Dokonca ani smrť spôsobená násilím, ako smrť Daniela Tupého, nemusí byť vražda. Pri klasifikácii činu za vraždu je najpodstatnejší úmysel usmrtiť, hádam podstatnejší než samotná smrť, keďže pokus o vraždu (aj ktoréhokoľvek iného trestného činu) je hodnotený rovnako prísne ako samotný čin dokonaný. Smrť osoby môže nastať, aj v prípade, keď páchateľ nemá úmysel svoju obeť usmrtiť, teda usmrtenie nespĺňa definíciu vraždy. Ak páchateľ má úmysel obeť iba zraniť, alebo ublíži iba z nedbanlivosti, ide o ublíženie na zdraví, aj keď obeti svojim konaním (nechtiac) spôsobí smrť. (podľa nového Trestného zákona (v tom čase ešte neúčinného) zabitie, usmrtenie - §156-158)
Prečo by malo byť dôležité, pri tak smutnej udalosti ako násilná smrť mladého človeka, či to bola vražda alebo niečo iné? Určite nechcem udalosť zľahčiť, znevážiť alebo znížiť jej nebezpečnosť. Nechcem ani zmenšiť oprávnené pohoršenie a odsúdenie verejnosťou. A v žiadnom prípade nie znížiť trest pre, stále neznámeho, páchateľa. Ale nazvať udalosť správnym menom je dôležité pre jej pochopenie a najmä riešenie, aj keď "vražda" vyvoláva silnejšie emócie. Správna diagnóza je prvý a nevyhnutný krok ku každej správnej liečbe. Správne zaradenie je dôležité pre spôsob a možnosti vyšetrovania, aj pre zamedzenie opakovania. Prevencia, ochrana, zabezpečenie bezpečnosti by malo byť prvoradým cieľom trestného systému.
Páchateľ, páchatelia, pravdepodobne extrémistická organizovaná skupina, podľa môjho názoru, nemali pri osudnom útoku úmysel nikoho usmrtiť, iba všetkých zraniť, pokiaľ možno čo najťažšie, ale aby to prežili. Nasvedčujú tomu druhy zranení, aj skutočnosť, že zo skupiny napadnutých neprežil jediný, pričom v prípade úmyslu usmrcovať nebolo obtiažne tak dokonať. Rovnako tento útok nebol jediný, podobných útokov bolo mnoho predtým a mnoho sa zopakovalo aj potom, len nikto nezomrel, a preto nenastal (čo je poľutovaniahodné) ani rozruch. Smrť však nebola výsledkom iného úmyslu pacháteľov, len zhody okolností. Úmysel mali a majú vždy rovnaký - prejaviť svoj extrémizmus terorom na vhodných objektoch. Taktika extrémistov spôsobiť vážne zranenia ale neusmrtiť vyplývala práve z ich predpokladu a znalosti predošlých miernych reakcií médií, verejnosti, polície, ale aj miernosti trestného zákona, v prípade, keď obeť nie je usmrtená. Nezodpovedanou otázkou ostáva, čo by sa stalo, ak by Daniel Tupý prežil. Obávam sa, a potvrdzujú to mnohé predošlé aj následné prípady ťažkých zranení a trvalých následkov obetí trestných činov, že reakcie by boli neporovnateľne miernejšie, až žiadne. Z hľadiska spôsobu páchania, úmyslu, závažnosti ide pritom o rovnaký druh nebezpečnej činnosti. Len následky sú iné, a nijak nechcem spochybniť ich závažnosť v tomto prípade.
Z hľadiska prevencie, zaručenia bezpečnosti netreba robiť žiaden rozdiel medzi tým, či obeť útoku nešťastne podľahne, alebo prežije. Polícia má nízku pravdepodobnosť úspechu v pátraní po páchateľoch tohto druhu trestnej činnosti. Nejestvuje žiadne spojenie obeti a páchateľov okrem náhodného stretu na osudnom mieste. Pravdepodobnosť odhalenia je tak pomerne nízka. A kritizovať za to prácu polície nie je vôbec správne, inak to nikdy nebude. Ale ani vyjadrenia predstaviteľov polície v tejto veci, podľa mňa, nie su správne - mali by otvorene vysvetliť o aký druh kriminality ide, a aké sú reálne možnosti boja proti nej, nie tvrdiť neustále, že pátrajú a páchateľa chytia, aj keď pravdepodbne sami vedia, že je to už, nie ich vinou, takmer nemožné a zamerať sa treba na niečo iné v prevencii.
Nízka pravdepodobnosť odhalenia páchateľa extrémistických činov je totiž v určitej miere vyvážená ich pomerne častým opakovaním tými istými páchateľmi, organizovanými skupinami. Dovolím si predpokladať, že daná skupina páchateľov uskutočnila pred usmrtením Daniela Tupého už niekoľko rovnakých útokov, a možno aj po, ale bez následkov niekoho smrti. Extrémistické skupiny nepôsobia jednorazovo, ale opakovane a sústavne. A možno ich polícia aj vedela ľahko v niektorom prípade identifikovať a usvedčiť. Lenže v tom prípade nebola usmrtená osoba, a tak neexistoval tlak médií, verejnosti, politikov a tak vec vôbec nebola došetrená, alebo skončila iba miernymi podmienečnými trestami, alebo ešte stále je zaseknutá v niektorej časti trestného procesu a páchatelia nie su vo väzbe ani odsúdení. Práve tu spočíva riešenie - nie v prehnanej reakcii a snahe za každú cenu vyriešiť aj nevyriešiteľný jeden prípad zabitia, ale v dôslednejšom a prísnejšom postihu všetkých rovnakých, príbuzných činov, bez ohľadu na usmrtenie alebo neusmrtenie obetí. Pokiaľ by každé násilie bolo rovnako prenasledované, ako zabitie Daniela Tupého, možno by už jeho "vrahovia" boli dávno potrestaní, len za niečo iné, kde by nemali toľko šťastia, že ich nikto nevypátra.
