Voľby zástupcov ľudu a šicka ta teoria kolo teho

Znie to paradoxne, ale má to svoje racionálne dôvody:

I. dôvod
Ak je niekto málo (alebo vôbec) povedomý, znamená to, že má menší "marketingový" rozpočet ako favorit. Favoriti mrhajú finančnými zdrojmi na oslovenie potenciálnych voličov aspoň tak, aby vzbudzovali dojem "zvoliteľnosti". Lenže, nastupuje analýza pohnútok: ak sú tie finančné zdroje cudzie, tak ich majiteľ minimálne očakáva (ak rovno nepožaduje) nejakú protihodnotu za takúto "dotáciu". Samozrejme, víťaz býva zvyčajne iba jeden z niekoľkých, takže takáto investícia je značne riziková. Ale môže byť i značne výnosná. Kampaň môžu financovať i "nevinnejšie" organizácie, nielen investičné skupiny - napr. politické strany. Tu tiež asi stranu neuspokojí iba to, že vyhral ich kandidát, však to čosi stálo.. No preventívne napíšem - česť výnimkám. A aj tu kdesi vzniká paušalizačná (nesprávna) domnienka, že do politiky sa hrnú iba ľudia bez chrbtovej kosti, že politika je hnus. Nuž nie je, my len "nevidíme" tých ostatných.
Financovanie z vlastných zdrojov je skôr utópia, musí tu hrať rolu silné sebapresvedčenie. Avšak napr. ja by som sám seba ťažko presvedčil, že vlastných 300tisíc je užitočnejšie minúť na oslovenie voliča výrobou letákov, kde by som bol vyobrazený s detičkami v nemocnici, alebo si podával ruku s papalášmi a pod., ako na niečo takmer hocčo iné.. Takí jedinci snáď ani nejestvujú. Možno som teraz bol príliš skeptický, ale len chcem poukázať na to, že ak sa niekto do toho vrhne s malou kampaňou, tak sa oplatí zamyslieť sa nad príčinou jeho kandidovania "do počtu". Buď je to naivný, zaslepený blázon, ktorý si veľmi verí, že to vyhrá napriek slabej kampani, alebo je to možno ten správny človek, ktorý nám chce dať šancu ho zvoliť. Ak sa bojíme, že zvolíme blázna, nie je nič ľahšie - myslím, že vypuklé psychopatické poruchy i my ako laici zbadáme rýchlo i pre zbežnom oboznámení s textom programu/prejavom.
Samozrejme, možno by ostál argument, že kandidáta treba poznať, treba poznať výsledky jeho práce a nie voliť toho "nepoznaného". Ale sme na Slovensku - tú regionálna komunikácia a interakcie sú na veľmi nízkej úrovni a tak to "poznanie" je tvorené z veľkej časti iba marketingovým (letákovým) balastom a nekonkrétnymi altruistickými frázami. Ale ak ho volič dobré pozná, kto je zač, prečo ho nevoliť samozrejme. Taký volič problém nemá, problém nás - väčšiny voličov je ten, že nevieme koho voliť. Tým pádom vzniká aj oprávnená sebaspytujúca otázka, že či ísť potom vôbec voliť, keď nevieme koho. Neviem, čo si myslíte o tých "bláznoch", čo kandidujú napriek tomu, že nie sú "zvoliteľní"?

II. dôvod
Ak by sme nešli voliť, náš názor, že nie sme spokojní s terajším stavom, by ostal visieť nevypovedaný vo vzduchu. V krčme kopa rečí a skutek utekl.. Vždy bývajú zvolené veľké esá, známe z mediálnych masážií. Nemáte chuť túto blbú zákonitosť (i bezhlavo) porušiť? Prečo to musí byť iba mediálne známy politik? Prečo sa musia iba tie isté, rovnaké strany obmieňať pri koryte? Maličké, neznáme strany by asi v celoštátnych voľbách nenašli dostatočný počet odborníkov do vlády, ale teraz ide o regionálnu politiku o jedného človeka a pár poslancov. Nebaví Vás v prieskumoch zafajkávať kategóriu "iný, nezávislý kandidát?". Mňa baví im to kaziť.. kaziť masový trend popularity favoritov. Stačí tak málo.. prísť k hlasovaciemu lístku, zaškrtnúť hocikoho neznámeho a je to. Volič sa prejde po vonku a pokecá aj s komisou v dnešných zlých časoch atomizácie spoločnosti. A prečo to kaziť tým favoritom? Lebo nechcú zmeniť ten hlúpy systém voľby - ale o tom v inom odseku.

III. dôvod
Väčšina voličov podlieha reflexívnemu (pojem made by Soros) dojmu "zvoliteľnosti" politika. Vzdajú sa voľby menej "mediálne známeho" politika na úkor menšieho zla - jedného z favoritov. Nuž práve heroickou (zdanlivo nezmyselnou) voľbou neznámeho kandidáta dáme tej väčšine (resp. mase) prispejeme k signálu, že ich úsudky o "zvoliteľnosti" kandidáta sa nezakladajú na pravde, ale že pravdu "iba" vytvárajú. Toľko k téorii menšieho zla.

Ale čo s tým? Pindať do systému vie každý.. V prvom rade nutnosť voľby menšieho zla sa dá odstrániť reformou systému voľby. Experti na teóriu voľby by sa asi vedeli viac rozpísať, skrátene ide o to, že každý volič si vie zostaviť rebríček - poradie v akom sympatizuje s kandidátmi. Čiže, ak mu vypadne ten prvý - "nezvoliteľný", tak na druhom mieste môže mať "menšie zlo". Poradie by sa malo zostaviť binárnymi reláciami (radšej tam chcem Vlada ako Fera a radšej Jura ako Vlada), ale to môže viesť pri troche nepozornosti i k nezrovnalostiam. Jednoduchšie je zostaviť si rebríček - však poradové čísla (1., 2.) k menám pripísať zvláda každý volič. Netreba nás podceňovať, že vieme spraviť iba krížik ako lepšie cvičená opica. Keď sme kompetentní rozhodnúť, kto bude našim zástupcom, nech sme aj kompetentí na o trochu zložitejšie vypĺňanie formulárov. Keď povie politik, že ľudia sú mudri, že ho zvolili, nech pritaká, že sme aj dosť múdri na poriadny systém hlasovania - informačne výdatnejší. Lenže to by bol "experiment" a "hazard" a to by tí "zvoliteľní" museli zahlasovať za zmenu.
Neviem, vám nepríde hlúpy takýto systém hlasovania? Roky sa už divím, že v relácii Aj múdry schybí sa tipuje tak hlúpo a nikomu to nepríde na um alebo čo.. Však predsa ak tipujem, že úhadnu traja respondenti, tak môjmu oponentovi stačí povedať, či tipuje číslo vyššie alebo nižšie od môjho (alebo povie moje číslo +/- 1). Ak zbytočne pri mojej trojke hlúpo povie, že sedem, tak kto je bližšie v prípade výsledku päť? Ledažeby nešlo o to vyhrať, ale zabaviť divákov nezmyselným tipovaním, že áno..