Poradca pre dlhé texty, analytik, sklony k detailizmu a filozofovaniu nad otázkami, ktoré sú pre filozofiu asi príliš pozemské. Zmysel pre nezmysly a nezmysel pre konvenčnú vážnosť. Skeptický idealista. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Beletria, Filozofia, Filmy, IT/Ekonomika, Médiá, Myscifikácie, Súkromné, Umenie, Psycho-sociálne javy, Zo života
Chcem vás upozorniť, že dnes v Bratislave začína zaujímavý môj srdcový každoročný festival dokumentárnych filmov Jeden svet , ktorý mapuje sociálnu a ľudskoprávnu tématiku vo svete. Výber z neho bude neskôr premietaný aj v regiónoch. A teraz odchádzam na jeho otvorenie o 19:00 v Charlie centre.
Včera som cestoval do Bratislavy skorším rýchlikom, aby som stihol v kine posledný Lynchov film Inland Empire a ako tradične som ignoroval predpoveď počasia. Výsledkom bol magický večer, ktorý spravil nielen vietor so všetkým naokolo ale aj v mojej hlave.
Pred pár dňami prebehol médiami tradične sa opakujúci typ správy o zásahu polície a hasičov pri hľadaní bomby v reakcii na anonymný telefonát, ktorý bol opäť falošnou hrozbou. Kacírsky mi napadlo, aká je asi hladina reakcie príslušných bezpečnostných zložiek na tieto telefonáty:
Ahojte, musím sa pochváliť: šiel som včera na vlakovú stanicu a stalo sa to konečne! Oslovila ma šlapka s ponukou! Čo ale dodáva veci na kurióznosti, že prvý raz a rovno išlo o transsexuála! Teda, možno ešte transvestitu, kto to má hĺbkovo zisťovať.. Divné, že ma oslovila, keď som bol evidentne napakovaný veľkými cestovnými taškami a náhlil som sa, navyše na typickú zámienku, či nemám oheň, som odvetil stroho: Nie, nefačím. Ďalšia odpoveď na to, či si chcem užiť (zrejme nešlo o užitie pohľadu na jej herbár, ale o trochu inú flóru/faunu), znela: Nie, ďakujem. Dievča/chalan sory, mal som naponáhlo.. A to som brázdil Perlovku, aj Krížnu a nič.. už som myslel, že sa toho nedožijem, začínal som o sebe pochybovať!
Včerajšie TV správy sa išli zblázniť z toho, že sieť banskobystrického súdu bežala vo voľne prístupnom režime hotspotu. Z týchto TV príspevkov, ktoré mi nesadli prílišnou všeobecnosťou, nedomyslenosťou a nezrovnalosťami, vyplynulo niekoľko mojich záverov.
Pre prípravu a konzum kurčaťa na skle potrebujeme: 1 preplnený nočný podnik, 1 zapaľovač, 6x0,5dcl liehoviny, 1 automobil, 1 kurča, 1 dobre vyzerajúce auto, tradičné lichôtky cca v objeme kuracieho mozočku.
Už pár týždňov vlastním elektronickú (resp. falošnú) zrkadlovku / ultrazoom Fujifilm S6500. Dovoľte mi sa podeliť o skúsenosti s týmto mojim novým fotoaparátom, na ktorý som sa tešil ako na môjho jasného favorita.
Ako každý, tak aj tento rok sa premietala na Stanici várka z cyklu dokumentárnych filmov festivalu Jeden svet 2006. V porovnaní s minulým ročníkom som svoju účasť o čosi viac odflákol, zato však o to pestrejšie námety filmov a sprievodné predstavenia boli jej súčasťou.
V autobuse hrá lemravá rádiostanica. Sedemnásteho. Hlásia nehody, dnes je ich mnoho, hlásia štatistiky, hlásia smrte, ale v pomalšom v tempe, v akom nastáva smrť kurčiat na hákoch v hydinárňach. Až také britké jazyky nemá žiadna stanica. Všade napokon hlásia nejakú smrť. Najradšej oznamujú inovatívne formy smrte. Ale tvoju nie. Kašlem na ich smrťozvesti, lebo si tam. A nie si kurča. Teda, verím tomu. Po toľkom hľadaní.. Som zaujatý, pričom ťa ledva vidím v tom skle.
Kto je to intelektuál? Človek duševne činný. Čím sa o.i. vyznačuje? Miluje (najmä svoje) slová. Čím mystifikuje? Teda možno i neúmyselne? Tým, že dakedy má na svojich textoch rád viac formu a spôsob podania, štylistiky, brilatnosť a šokantnosť vysloveného názoru (aj tu funguje marketing) než samotný obsah alebo konatívne úkony, ktoré je relevantné osobne vykonať vzhľadom na svoj erudovaný názor. Vlastne, aj tento článok je istou intošáckou mystifikáciou :-)..
Nasadli sme do svojho Wartburga, natankovali vodík a pádlovali do našej metropoly bez metra, nášej Brácislávy. Po ceste sa samozrejme tmolili ešte iné potenciálne plechovo-titánovo-plastovo-sklené truhly. Po ceste sme sa ako vždy namotali na veľké betónové obry atómovky v Jaslovských Bohuniciach, nad ktorými výnimočne sme nezazreli žiadne to UFO..
V Markíze ma 10.10.2006 zaujala upútavka na šot v Reflexe o sexe pred svadbou. Nebudem sa ako iní vyhovárať na náhodou naladenú Markízu (TV sa asi prepínajú samé a náhodne!). Nešlo o náhodu, zaujíma ma široké spektrum médií, aj to, čo beží v Markíze. V článku ponúkam polovedecký pohľad na to, akú hrubú manipuláciu som v tom šote videl. Hranaté zátvorky vydeľujú moje čiste emocionálne a ironické dojmy zo šotu od ostatných, aby sa to až tak nemiešalo..
V atmosfére ničoty, mŕtveho priestoru, ktorý bol ešte pred pár minútami zaplnený životom jednej ženy, sa bili dve pravdy. Nepriateľstvo dvoch právd spájala ich paralelnosť. Jakub a Pavel. Dve pravdy dvoch priateľov mali onedlho spôsobiť koniec.
Dievča, ktoré sa potklo o obrubník si teraz úpenlivo šúchalo oškreté kolená. Dnes si ešte zájde na zmrzlinu a cukríky Jojo, spraví si dva náramky, ale potom sa nechá zraziť vlakom na železničnom prechode s očami v honbe za svojim psíkom a obmedzenými úzkym, detským zorným uhlom. Vlakom, ktorým putuje Pavol s Cindy za Klárou. Vlak kvôli nehode mešká a Pavol nestíha prestup. Ide ďalším spojom, o 105 minút neskôr, no už nestíha Kláru v ostravskej nemocnici – tá už mala exitus. Zomrela opustená a širokou verejnosťou i príbuznými odsúdená s nálepkami „feťáčka“ a „prostitútka“.
V dobe narastajúcej miery (tele)komunikácie medzi ľuďmi v informačnom veku (aj keď.. v SR sme možno ešte v postindustriálnej spoločnosti v niektorých aspektoch), nezamýšľaných dôsledkov komunikačnej ideológie sa ťažko nachádza vnútorná rovnováha..
Napriek expresívnemu názvu sa pokúsim podať zopár faktov i mojich názorov o hospodárení ČSSR, čisto na ekonomickej argumentácii, dokazujúcej trvalú neudržateľnosť tohto typu hospodárstva, zbavenej politických ideológií a bez výčitiek voči porušovaniu ľudských práv:
Už nepijem. Túto vetu si mnoho ľudí opakuje. Už nepijem, bo vždy keď pijem, sa mi stane dáka strašná haluz. A ja už nemám piecku, kde by som tie halúzky pálil. Človek si už nemôže zájsť von zapiť čerstvý titul, musí sa mu do cesty dáky hustý, extrémistický týpek pritrafiť - obeť mind controllingu..
S neskrývanou radosťou :-))) v texte na známosť prajníkom i neprajníkom dávam, že dňa 6.6.2006 som úspešne ukončil inžinierske štúdium na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita, odbor Poštová a telekomunikačná prevádzka. Diabolské číslo dátumu teda prinieslo svoje ovocie, podobne ako v rajskej záhrade. Zároveň po ukončení tejto päťročnice týmto vyjadrujem svoj záväzok nenechať sa uniesť vlnami malichernosti do plytkých vôd namyslenosti na VŠ vzdelanie.
Týchto 995 automaticky generovaných, podvrhnutých emailov z sns@sns.sk, doručených strane SMK malo upadnúť rýchlo do zabudnutia. Avšak celé to zahlobil minister školstva László Szigeti z SMK svojím diletantským súdom:
Kohútika ledva zobudilo sliepňajúce svetlo prenikajúce cez sklobetón jeho predimenzovaného kurína. Zase kikiríkať.. Prečo predimenzovaného? Lebo je veľký - preňho a pre jedinú sliepočku. Oni dvaja to samozrejme nevedia. Nemajú odkiaľ vedieť, porovnať sa s inými kurínmi, príde im to akosi prirodzené: tri bydlá na poschodí a veľká senná výstelka na prízemí kurína. Možno bol ten kurín kedysi plný sliepok, kto s kuracím mozgom si to má tak hlboko do minulosti pamätať?
