Peter Pišťanek a jeho coming out

Coming out
Ak som pochopil "topic" relácie, tak témou boli samovrahovia (teda tí preživší). Ako prvý hosť prišiel Peter Pišťanek, ktorý toho dosť prezradil zo súkromného života. Najmä o príčinách svojho pokusu o samovraždu. Príčina - ľúbostná. Prezradil, že vzťahy so ženami bral triezvo, s relatívnou citovou uzavretosťou, preto ani nemal nikdy problém s rozchodmi, stačil mesiac a bol z toho. Až na posledný prípad, ktorý ho po citovej stránke "dostal". Neviem, či sa rozišiel/rozviedol s manželkou, prezradil však, že býva sám, a bol sám i v čase pokusu o samovraždu. Čiže zrejme ide o vec nie až tak toľké roky starú, ale zase nie včerajšiu, keďže sa už údajne stihol zotaviť pomocou skupinovej terapie. Nečakal by som, že autor pomerne sebavedomých, mojich obľúbených satír slovenskej spoločnosti sa môže dostať do "nesebavedomej" depresie. Ale každý sme tiež len človek..

Zjav PP
V TV som Petra Pišťánka vídavať neveľmi. Kedysi dávno sekundoval Milanovi Markovičovi v jeho show, sedel pri počítači a hádzal hefty, objavy, ktoré našiel práve na webe. Bola to dosť originálna show, možno aj záslužný krok smerom k informatizácii Slovenska. Relácia však žiaľ zanikla (možno aj kvôli tomu, že Markovič bol technický antitalent a celá relácia potom nebola ani ryba ani rak - ani pre čistých laikov, ani pre IT fachmanov). O dosť neskôr som ho videl súťažiť v akejsi kvízovej relácii na STV, kde sa aj trochu dostal k slovu, bol tam aj s manželkou (odtiaľ mám ten údaj o jej existencii). Ten ich manželský pár ma z obrazovky niečím upútal, magnetizoval, pripadal mi intuíciou akýsi vzorne harmonický, Peter ako vzorný manžel (tiež sa volám Peter, ak som nie nestranný možno aj preto..), hádam aj otec. Proste, že takú harmóniu s manželkou by som si chcel aj ja zachovať v takom veku. Neviem, nakoľko som sa v mojich dojmoch mýlil, ak je tomu manželstvu koniec, tak škoda :-(.

Peter Pišťánek ako spisovateľ
Ja viem, že jeho knihy sa nedajú zaradiť do žánru "umelecké" (ani tvorba kolegu Taragela). Avšak predsudsky voči "antiumeniu" porazil svojim jedinečným, satirickým štýlom podania spoločnosti, ktorý v sebe možno obsahuje viac reality, ako sa zdá, že je aj realistickejším obrazom doby ako ono "pravé" umenie. Áno, umenie má odrážať aj dobu, ktorej žijeme, nielen virtuálne fantázie umelcov. Môj prvý kontakt s ním bol na hodinách slovenčiny, kde sme si čítali perfektne smiešny úryvok z Mladého Dônča. Zapamätal som si názov diela a neskôr prečítal (na strednej škole som mal ako typický teenager ešte voči čítaniu odpor). Mladý Dônč (aj rovnomenná novela v ňom) je to asi najlepšie. V románe Rivers Of Babylon predsa len trošku trpí strhujúci, zábavný dej - je retardovaný opismi minulosti, spomienkami a smiešne plytkou/satirickou sebacharakterizáciou postáv.
Technicky/štylisticky nemožno čo vytknúť v ani jednom diele, Pišťanek si zachováva čistý, pútavý a zábavný štýl. Mno niečo by sa našlo, aj keď ja netrpím úchylkou úpenlivo hľadať chyby, v poslednom diele, čo som čítal (Rivers Of Babylon 3) som predsa len našiel dve technické nezrovnalosti.
Pamätám si iba jednu: keď Video-Urban šiel lietadlom do hlavného mesta Džundže, tak ho piloti vyhostili z lietadla padákom pred pristatím. A leteli ďalej, severne do hlavného mesta (nezapamätateľný názov). Čiže Video-Urban sa nachádzal na juh od hlavného mesta. Nezrovnalosť je v tom, že keď Fredy a spol. utekali z hlavného mesta vlakom na ďalej sever (hodnú chvíľu) ku svojim, Slovákom, tak tam stretli Video-Urbana, ktorý ta neďaleko pristál a v tej kose si založil ohník na koľajniciach. Čiže Video-Urban sa nachádzal na severe a pritom mal byť na juh od mesta. Nechcel som to formulovať ako výčitku, ale sa iba pochváliť postrehom, snáď to on, Pištanek pochopí :-).

To najlepšie na záver - pojednanie o príčinach autora
Kritikov a čitateľov jeho kníh trápi otázka, do akej miery sú postavy autobiografické, či PP manipuluje čitateľa, či nie, či sú tam aj zážitky z reality, nielen fikcie. To ani nie je dôležité. Pre mňa takýto humorný štýl slúži na odľahčenie, pobavenie, relax. Nuda nikdy nehrozí. Okrem toho myslím, že tento štýl má za ambíciu postaviť na hlavu tradičné umelecké postupy a hyperbolicky poukázať na to, akí sme (aspoň mnoho z nás), ako plytko zmýšľame a konáme.
Otázkou ostáva, prečo to robí autor takto? Ťažko dedukovať podľa takéhoto špecifického žánru literatúry niečo o pohnútkach autora. Ak by som si to mal z toho mála informácií dovoliť, vidím príčinu v jednej (pre mňa) dôležitej veci, s ktorou sa autor priznal v TV - že sa mu v detstve nedostávalo veľa citov od rodičov, čo bolo zrejme neskoršou príčinou jeho uzavretosti. Myslím si, že tento nedostatok pociťoval, a preto vlastne vo svojich dielach tak znázorňuje, a tým napodiv a skryto kritizuje citovú povrchnosť, malomeštiackosť, cynizmus v ľuďoch. Teda nepropaguje, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Jeho diela tak možno nie sú satirou, ale skôr iróniou. To je dľa mňa jeden z jeho motívov jeho štýlu písania, okrem prirodzenej revolty voči "šablónam umenia".
Neviem, či jeho "coming out" mu bude prospešné, možno si na jeho priznaní zgustnú tradične cynické médiá a cynickí ľudia, ktorí ich živia. Čo ak to priznanie len bola len "hustá" mystifikácia? Neverím. Každopádne obdivujem tú odvahu a možno závidím ten oslobodzujúci pocit typu "konečne je to už vonku". Zakončím lakonicky, populisticky: veľa šťastia, Peter. A ostatným tiež populisticky: viac citu pre svoje deti.. Nech si vás nemusia kritizovať neskôr v knihách.