Nezelené vrchnáky (i tie zelené by mali pochádzať z jablčných vín z Kauflandu) sa akosi podozrivo vyskytujú iba na poklope, žeby umelecký zámer? No dosť úvodnej irónie. Bezdomovcov vidím prakticky dennodenne. Využívajú pohostinnosť plochy môjho univerzitného mestečka, využívajúc tak výhodu, že policajti proti nim nič nezmôžu, keďže sa jedná sťaby o súkromný pozemok (a prístupný verejnosti). Ani do Kauflandu odtiaľ to nie je ďaleko.. Ja im to nezazlievam. Znepokojuje ma však fakt, že kedysi (nazvime to érou za Mečiara) som vôbec bezdomovcov nevídaval a ani ma neoslovovali. Čo sa stalo, čo sa zmenilo za tých sedem rokov, že ich počet rastie ako huby po daždi? Teda, nie všetci sú bezdomovci. Ťažko ich aj nazvať asociáli, pretože žijú síce mimo bežnej spoločnosti, ale majú vlastné komunity. To by sme aj Eskimákov mohli nazvať asociálmi (?). Nemožno ich ani nazvať alkoholikmi, verme, že nie všetci pijú (napriek tej priloženej fotke). Chcem povedať, že nemožno všetkých takýchto ľudí na pokraji spoločnosti hádzať do jedného vreca. Štatisticky je tu síce podiel alkoholizmu vyšší ako priemer SR, ale je to také prirodzené ako fakt, že v Afrike je vyššia pôrodnosť ako na Slovensku. Tí, čo žobrú, majú rozdielne schopnosti sociálneho inžinierstva. Tí "menej schopni" opakujú repliku: "Vedúci, nemáte drobné požičať na polievku?" Pričom obaja vieme, že ja nie som žiaden vedúci (a ani sa tak nenechám titulovať), že sa nejedná o pôžičku ale darovanie, a že asi možno nejde o polievku. A stále tá istá replika. Teda takmer stále. Tých "šikovnejších" a úprimnejších (a hlavne triezvych) sa snažím odmeňovať. Občas aj pokecáme - zdá sa mi sebecké len tak otrčiť mincu a zmiznúť.. Tu platí jedno pravidlo - akonáhle počet vymenených viet prekročí istý počet, žobrajúci nenápadne požiada o vyššiu sumu. Tu som rázny - on si povedal o prst a zrazu chce celú ruku? Mal o ňu na začiatku už zažiadať.. To je odmena za to, že nemám svedomie ho bez slova ignorovať? Mnoho ľudí ich oslovenia ignoruje. To by sa nemalo. Treba dáko slušne (alebo vtipne) odmietnuť. Používa sa i metóda "sorry I don't understand"; na túto vetu sa ale jedno cigánske chlapča pohotovo vynašlo, skríklo: "Euro!", takže to by som neriskoval.. A vyhovárať sa, že som z Veľkej Británie, a že tam Euro nemáme.. Existujú aj sofistikovanejšie metódy žobrania. Ale tí ľudia už nevyzerajú ako žobráci. Niekedy na pomedzí, niekedy slušne oblečení. Jeden z nich ma po žobraní "zotrel", že aj tak mám lacnejšiu bundu než on. Spravidla to začína historkou "zaspal som vo vlaku, nemám doklady" a pod. Posudzujem, či je pravdivá. Podľa toho sa dá zistiť aj kvalita vymyslenej story. Raz ma tak oslovil jeden (asi) manželský pár, že nemajú na cestu domov. Všimol som si dosť veľa šperkov na mladej pani. Tak som im navrhol nech navštívia záložňu. Mohli argumentovať, že je Nedeľa.. Ale nie, sú to šperky od mamy a tá by ich zabila, kebyže sa s nimi niečo stane (?!). Neuspel som, ani keď som tvrdil, že záložňa aj zálohuje, nielen predáva.. Neviem, prečo ma oslovujú o peniaze tak často (ale to ževraj aj iných). Drobné na alkohol/polievku to ešte chápem, ale ťažké kilá na cestovné - to vyzerám tak zámožne, či čo? Aké máte skúsenosti vy? Nech sa tvrdí o vysokej politike, čo sa tvrdí.. rýchlo rastúci počet takýchto ľudí na pokraji (pokraji záujmu nielen vrchnosti ale i nás bežných na ulici) asi niečo naznačuje..
