Patetické parazitovanie
V rámci patetického hrdinstva na majstrovský, žilinský titul "našich chlapcov", na ktorého úspech sme poniektorí neprispeli ani korunou, ani pokrikmi (nie môj prípad), viacerí vycítili, že by bolo zapotreby sa zviditeľniť nanajvýš aktuálnou - hokejovou témou, k nej pridať dáku svoju, zjavne nesúvisiacu agendu a už je zarobený (predvolebný?) guláš.
Vo svojom tradičnom stĺpčeku s nadpisom Hokej znepokojivý najprv konštatuje Karel Ilja Dvořák, že žilinský hokej nutne zaujíma každého. Hm, zrazu je z neho publicista so vzťahom k hokeju, to ma zaujalo. Potom sú tam dáke patetické, rozvláčne vety o historickom titule a pod.
Ďalej autor Dvořák konštatuje, že:
"Ako z jedných úst zaznieva, a ešte asi zaznie nie raz, že majstrovský titul je dôsledkom dobre usporiadaných a vyvážených vnútorných vzťahov v mužstve."
Nech si láskavo čitateľ všimne, že autor takejto sentencie bol zjavne v koncoch ako naplniť predpísaný počet znakov v stĺpčeku, ktorý sa zrejme na objednávku (proti jeho gustu zrejme) musel aspoň sčasti zaoberať hokejom, hlavnou témou vydania. Dvořák pre splnenie znakonormy zvolil rozvláčny štýl.
Ohliadnuc od toho, že Dvořák sa zrejme sekol a myslel ústa "nejedné" (keďže ďalej sa spomína, že to vravel tréner i hráči). A tiež sa takému publicistovi zíde, keď sa zviditeľní (alebo priživí, nebuďme eufemisti) na téme dňa. Vraví sa tomu event marketing spisovateľa (to asi robím aj ja teraz, ale tá téma dňa je už trochu za nami). Podstata nadpisu Hokej znepokojivý je vyjadrený čisto časovou súvislosťou medzi hokejom a predvolebným obdobím. Z tohto titulu má hokej znepokojovať čitateľa a hokej "nie je iba rýdzo športovou záležitosťou, ale že má aj rozmer vpravde ľudský. Očisťujúci. Katarzný."
Čiže pri sledovaní hokeja docielime katarziu našej duše, wau! To by bodlo zaviesť taký hokej do kostolov ku spovediam, však zimy je tam beztak dosť. Ďalej v článku nasleduje ďalšia vlna necitovateľných patetizmov a zrazu nápadná, štvavá výhybka do veľmi súvisiacej témy - politiky: "Oproti politická klíma v štáte pred voľbami" a nasleduje márny pokus o abstraktnú analógiu politiky s hokejom (no, spoločné majú minimálne to, že sa preberajú vedno v krčmách, to sa ale nespomína), pred ktorým sa ešte dozvieme, že "sme sa naučili pohodlne zjednodušovať - hokej na šport, .." Spomínaný článok mi dosť pripomína socialistické, rozvláčne bláboly na objednávku, kde trebalo expresne nájsť súvislosti medzi nesúvisiacimi javmi (napr. medzi nedojedeným ohryzkom na zemi a ekonomickým blahobytom našej spoločnosti). Veď treba písať, aj keď niet o čom! Pravidelný stĺpček sa sám nenapíše.
"Dobre usporiadané a vyvážené vzťahy"
Čo sa týka samotného obsahu prvého citátu, no neviem presne, či v mužstve vládnu dobre usporiadané vzťahy, ale priložená fotografia dokumentuje skôr opak. Myslel som si o sebe, že poznám pravidla hokeja, že ruvačky sa bežne odohrávajú medzi súperiacimi družstvami, avšak žilinská ruvačka na vlastnej striedačke medzi vlastnými hráčmi, či kým (posúďte sami, kto tam sa tam lomí), je anomáliou, ktorá ma vykoľajila. A nielen mňa, niekto to ešte dychtivo točil videokamerou.
Ja sa hokeju vôbec asi nerozumiem, tak sa radšej nerobím neviemakým fandom. Viete, ono to na mňa pôsobí divne, že prídem prvý raz (áno, hanbím sa) v živote na (bezpečný, bo málo ľudí bolo) hokej a hneď takéto oné sa tam udeje. Veru, nejdem radšej fušovať do toho, za tie roky sa možno nové pravidlá eklektizmu s rugby/džudom zaviedli. Niet nad vyvážené vzťahy, veru, pán Dvořák! Aj keď trochu temperamentné..
Namiesto epilógu - stret kultúr
Po inkriminovanom, finálnom zápase som čakal, že mesto bude naruby. Ale asi márne, keďže sa aj hralo v Poprade. To nie ako pred x rokmi, keď Žilina postúpila do Slovenské telekomunikácie/Slovak Telecom/T-Com (ale vždy lepšie ako Mars superligy - prečo výrobca cigariet sponzoruje šport?) extraligy - vtedy bolo mesto naruby, fanúšikovia sa rozliezli po meste. Jedni dvaja v dôvodne dobrej nálade zavítali aj do klubu Emócia, kde pri miniparkete (tvoril ho prechod k WC) hral Dj Barometer (familiárne Baro). Po cca hodinke ich dobrej zábavy na house a techhousové vinylové rytmy, počas ktorej sa dokonca vyzliekli do pol pása v rámci zindividuálnenia svojej recesívnosti (viem, čo si myslíte :) - nie, boli to heterosexuáli), prišiel jeden z nich za Djom a riekol: "očuj a Eminema nemáš?" Uvedenú smiešnu situáciu, keď sa Dj musel vykrúcať, že Eminema nemá, nazývam "stret kultúr" - dochádza k nej málokedy, lebo každý si zakladá na svojich kultúrnych (hudobných) preferenciách a zotrváva stereotypne v patričných kluboch, diskotékach, orchestrálnych/koncertných sálach, garážiach a pod. Iba občas sa stane, že jedni sa ocitnú omylom inde. Proste anomália.
