Moje intro alebo prvý metačlánok

Už ma totiž nebaví byť iba pasívnym čitateľom. Mám z blog.sme.sk pocit, že niektoré témy sú tu nedostatkové (tabu). A to niektoré moje obľúbené. Nebudem písať jednoodsekové články, ani písať o bežných veciach "zaujímavým" spôsobom - aby predsa len, tak radšej tým nezaujímavým. Predsa len, nie som v tomto profík, neštudujem žiaden literárno-umelecký smer. Ale mám Ti čo povedať. Odhlodlanie mi dodalo aj dávne zistenie mojej slovenčinárky, že najlepší slovenskí spisovatelia boli matematici, resp. študovali iné prírodné vedy. Chodil som pritom do matematickej triedy. Ale matematikom sa necítim, skôr informatikom. Takisto sa nehrám (a necítim) na spisovateľa. Možno napr. aj preto, že poéziu považujem za menejcennú. Prečo? Lebo autor prispôsobuje slová forme veršov, rýmov. Aj keď sa možno mnohí básnici necítia obmedzovaní nutným počtom slabík (nie vždy) a napasovaním rýmov, len im to dodáva pocit kostry, o ktorú sa môžu oprieť. Plus niektorá poézia býva samoúčelná. Ja sa nerád prispôsobujem forme - nech plávajú k čitateľovi čisté myšlienky a názory, abstrahované od formy.. Viem, nie je dobré začínať úvod negatívnou exkluziou toho, čo nebudem všetko písať. A o čom budem vlastne písať? Ťažko presne povedať. Budú to mikro- (moje zážitky) i makrotémy (globálnejšie témy). Treba sa nechať prekvapiť. Asi nie som taký literárny borec ako iní. Iní používajú neznáme latinské výrazy a vedia to koreniť figúrami. Robia si ego, službu sebe? Však aj preto človek píše. Aj ja. Nech mi je odpustené. Ale popritom sa chcem aj naozaj o niečo podeliť. Viem, dnes je v móde byť sebavedomý a optimista. Ja som realista. Dúfam, že toto bude môj najhorší článok. Prečo? Lebo je úvodný. Začiaky sú vždy ťažké and there is so much to say.. Kto vlastne som? To nikto o sebe nevie na 100% (a málokto to aj prizná). Ale vcelku sa stotožňujem s nasledovnými vetami, páčia sa mi, aj keď ťažko posúdiť ich pravdivosť, keďže sú plné metafor: KTO SOM? Som pomalý ako slimák, ale vyliezol som z ulity. Som bezmocný ako mucha, ale pošteklím každého na tvári. Štekám na karavánu ako pes, ale som verný svojmu pánovi. Som krehký ako sklo, ale aj zároveň tak aj číry. Som tvrdohlavý ako OSOL, ale svoje články snáď viem patrične OSOLiť.. No dosť kúpania vlastného ega. Nechcem pôsobiť namyslene.. Ďakujem za prípadnú karmu, ale tá nie je mojím cieľom (ale vďačný za ňu som). A aj jej trochu nerozumiem. Pojem karma by mal byť nahradený asi slovom rating. Karma je dosť nadpozemská vec a nedá sa vyjadriť jedným skalárnym číslom. Skôr dákym vektorom.Je to súbor zla - ale i dobra, čo človek vykonal. Tieto dve veličiny sa nedajú nikdy sčítať. A ani nikdy nebudú dať, dúfam.