Keď sa počuje slovo Hong Kong, asi si každý z nás predstaví obrovské množstvo mrakodrapov a zátoku Victoria. Územie Hong Kongu je však len z 25% zastavanou plochou. Zvyšok sú hory a džungľa. Kto by to povedal? Pred príchodom zisťujem, že sa v Hong Kongu dá navyše stanovať v kempe zadarmo. Po tom, ako som si podal žiadosť o turistické vízum do Ruska, sa vydávam na ostrov Lantau západne od mesta Hong Kong. Kemp Nam Šan je jedným z mnohých kempov roztrúsených na území autonómneho Hong Kongu. Je vybavený toaletou, sprchou a miestom na založenie ohňa. Navyše v krásnej scenérii hôr a džungle. Džungľa ukáže svoju pravú tvár už na ceste do kempu, keď takmer narazím do obrovskej pavúčej siete s pavúkom o veľkosti mojej dlane v jej strede. Asi tento chodník do kempu nik dlho nevyužíval. Aj na záchode pobehuje všetko možné od švábov cez pavúky, jašterice a hady.
Po postavení stanu sa dávam do reči so starším pánom, ktorý má stan postavený obďaleč. Glauco pochádza z Talianska a má 77 rokov! V tomto kempe pobýva už viac než tri týždne! Spočiatku si myslím, že proste rád kempuje v prírode ako mnoho starších ľudí, ktorí si takto užívajú prírodu a kľud navôkol. Glauco do Hong Kongu prišiel ako mnoho krát pred tým z dôvodu, že mu vypršali víza a musí požiadať o nové. V čínskom Šenžene žije už 17 rokov, ale už ho to tam nebaví a premýšľa kam ďalej. Stanuje prvýkrát v živote a asi ani nie dobrovoľne – je na mizine. Brat mu posiela peniaze a to ho drží nad vodou. Za to víno a syr si dopraje aj v takejto situácii. Má predsa 77 a dlho už žiť nebude, vraví.
Glauco mi rozpráva svoj životný príbeh. Pochádza z bohatej rodiny a nikdy nepoznal, čo je to nedostatok. Mal všetko. Keď dospel, od otca dostal milión dolárov a nejaký ten byt na Manhattane. Autá, drahé obleky a iný luxus sa stali jeho každodenným chlebom. Akoby peniaze rástli doslova na stromoch. Míňal viac ako zarobil a postupne sa zadlžoval. Po viac než dvadsiatich rokoch sa mu Spojené štáty zunovali a presťahoval sa do Číny.
Na staré kolená sa musel naučiť sám prať, čo doteraz vždy robili jeho slúžky. Neurob príliš veľa chýb, vraví mi. Spočítavajú sa. Rozmýšľam nad tým, čo mi Glauco vravel. Aby človek nemal v starobe problémy, nemusí práve pracovať od rána do večera. Musí mať svoje financie pod kontrolou. Vedieť, koľko míňa a koľko zarába. Glauko je príklad človeka, ktorý nikdy nepoznal ozajstnú hodnotu peňazí, pretože ich stále mal dostatok.
Už druhý deň v kempe neprestáva pršať. Jún je najdaždivejším mesiacom v Hong Kongu. Dážď navyše prichádza tak náhle, že sa nestihnete ani skryť. Voda steká popod stan a všade sa tvoria potôčiky, stan však odoláva. Tretí deň sa počasie zlepšuje a ja sa rozhodujem vystúpiť na neďaleký vrchol Sunset Peak. Leto v Hong Kongu je horúce a vlhké, čo na turistiku nie je najideálnejšie. Navyše, pasáže džungľou sa stávajú mojou nočnou morou. Od detstva mám totiž strach z pavúkov, tu sú však tieto príšery omnoho väčšie a môj takmer úplne potlačený strach sa opäť dostáva na povrch. Zvládam to však a každý ďalší pavúk ma vystraší menej a menej. Z vrcholu Sunset peaku nie je síce žiaden výhľad – skôr hmla – užívam si, že neprší.
Po piatich dňoch na ostrove Lantau sa vraciam do Hong Kongu vyzdvihnúť svoje vízum a presúvam sa na sever do tzv. Nových teritórií, kde prenocujem v kempe Hoktau. Mestá ležiace v tejto časti sú citeľne viac pod vplyvom pevninskej Číny. Je tu takmer zanedbateľné množstvo cudzincov, ľudia často nehovoria po anglicky, ceny sú tu takmer porovnateľné s tými v Číne.
Počas cesty do kempu stretávam Číňana zo Šenženu, ktorý ma s pomocou svojho telefónu (nehovorí po anglicky) pozýva na večeru. Jeho kamaráti totiž stanujú neďaleko kempu. Samozrejme neodmietam. Keď sa stretávame s jeho priateľmi, tí už vyvárajú. Rovnako ako v reštaurácii si zriadili platničku v strede kempingového stola a vyvárajú najprv kuracie kosti, neskôr sa do vriacej vody pridáva zelenina, huby, klobásy a pod. Všetko sa zje. Na to, že sa každý deň presúvajú, majú neuveriteľné množstvo výbavy a hlavne jedla.
V Hong Kongu som dokopy strávil 10 dní. Napriek tomu, že obyvatelia Hong Kongu neradi počúvajú, že sú Čínania, ja som zásadný rozdiel medzi nimi nezbadal. Aj obyvatelia Hong Kongu sú hluční, detinskí, často nevychovaní. Vtipné bolo, keď ku mne pribehol pán (neskôr som zistil, že je z Japonska), ktorý bol zhrozený zo správania „Číňanov“ a radil mi čo najskôr odtiaľ odísť.
Zásadný rozdiel medzi Číňanmi a obyvateľmi Hong Kongu však vidím v značnom individualizme. Každý sa stará len o seba a 90% ľudí neustále čumí do svojich telefónov. Výhodou pre turistov je veľmi dobrá znalosť Angličtiny a ľahší prístup k Západnym produktom a reštauráciám.
Vraciam sa späť do Šenženu. Čaká ma ďalších 3000 kilometrov stopovania.
