Už v deviatom storočí tam pastieri spozorovali, ako ich zvieratá presnejšie kozy boli plné energie po konzumácií plodov kávovníka . Vyskúšali to teda aj oni a účinky sa dostavili .
Káva sa neskôr začala pestovať okrem zeme jej pôvodu Etiópie aj v iných Afrických štátoch ako Keňa, Rwanda . Dostala sa aj do strednej a južnej Ameriky a to hlavne do Guatemaly, El Salvádoru, Brazílie a podobne.
Odvtedy však v našich riekach pretieklo veľa vody a v roku 1652 bola v Londýne otvorená prvá kaviareň. Strednú Európu zastupuje kaviareň v Prahe z roku 1715.
Prvý kávovník v Európe sa ujal v roku 1714 v Holandskom Amsterdame. Pokus, ale nevyšiel a tak bol uložený do múzea.
Čerešňa kávovníka sa vždy zbiera až pri plnej zrelosti a tak keď dosiahne sýtu červenú farbu. Na obrázku si môžeme všimnúť zrelé plody ako aj prierez plodom kávovníka.
Je potrebné si uvedomiť, že Talianska káva neexistuje. Kávovník ako teplomilná rastlina dokáže rásť a prinášať ovocie len od obratníka Kozorožca po obratník Raka. Taliansko leží približne 1000 kilometrov mimo toto pásmo a tak im síce nemôžeme odoprieť snáď najväčšie zásluhy o jej rozvoj, ale aj oni ju dokážu len dovážať a baliť. Nenechajme sa nalákať kaviarnikmi, ktorí hrdo na svoju ceduľku pred dvere napíšu „Máme pravú Taliansku kávu“.
Od tejto doby sa káva stala druhým najobchodovanejším artiklom na burze hneď po rope. Tak isto je to druhý najkonzumovanejší nápoj po čaji . Viete ktorí národ vypije kávy najviac ? Tipujete Talianov ? Aj ja som ich tipoval. Ďaleko pred nimi sú však obyvatelia krajiny tisícich jazier teda Fínska . Suomi vypijú ročne 12 kíl kávy na osobu kým napríklad my len tretinu z toho.
Či už kávu používame ako zámienku na prvé rande, alebo je to náš každodenný rituál pri ktorom si nájdeme čas len a len na seba mali by sme vedieť, že doposiaľ bolo opísaných viac ako 60 druhov kávovníka. Tri z nich sa používajú najčastejšie. Arabica, Robusta, Liberica v pomere 70:25:5.
Arabica sa vyznačuje pestrou paletou chutí a vôní a menším obsahom kofeínu. Jej lacnejší ekvivalent Robusta sa vyznačuje svojou horkosťou a vyšším obsahom kofeínu.
Robustu od Arabiky rozoznáme v zrnkovej káve veľmi jednoducho. Zrnká sú menšie a guľatejšie. Arabica má zrniečka viac podhlovasté a väčšie.
Robusta sa primiešava do kávy z jedného prozaického dôvodu. Veľká časť obyvateľov Slovenska a Česka pila kávu ako zalievanú. Ak sa káva extrahuje dlhšiu dobu chuť bude vždy horká. Nám tak takáto káva vyhovuje a myslíme si, že káva má byť horká a len čierna.
Nebojte sa experimentovať ! Ak sa dostanete do kaviarne, kde ponúkajú plantážne kávy opýtajte sa ich na nejakú kyslejšiu, alebo sladšiu. Toto je akási domáca úloha pre vás. Vaše skúsenosti mi môžete napísať na e-mail, alebo do reakcie pod blogom. Teším sa.
V nasledujúcej časti (pokračovaní tejto) sa budem venovať mletej káve, instantnej káve, bezkofeinovej káve a alternatívnym spôsobom prípravy kávy na doma.
Pokračovanie môžete čakať 8.5. teda vo štvrtok o dva týždne.
Do skávenia priatelia J
